35. výročie Nežnej revolúcie si v Brezovej pod Bradlom pripomenieme programom Chceli len slobodu v piatok 22. 11. 2024 o 10. hod. v Národnom dome Štefánikovom.
Srdečne vás pozývame.

Pripomenie tých, ktorí prežili temné 50. roky komunistického režimu, 40 rokov totality ... a nestratili nádej.
Na podujatí bude predstavená kniha Sone Gyarfašovej Nenechali sa zlomiť. Nájdete v nej i príbehy Živodara a Branislava Tvarožkovcov pôvodom z významnej brezovskej rodiny Tvarožkovcov.

Program:
● audiovizuálna prezentácia osobností z tvarožkovskej rodiny
● predstavenie skice obrazu Zuzany Medveďovej Tvarožkovci

Vstup voľný. Tešíme sa na vašu účasť.

Otec architekta Dušana Samuela Jurkoviča, Juraj Jurkovič, bojoval ako dobrovoľník v Slovenskom povstaní rokov 1848-49. Sám Dušan Samuel Jurkovič, rodinne spojený s vodcom povstania J. M. Hurbanom, bol vychovávaný v duchu povstaleckých ideálov boja za národnú slobodu.

Pán prezident spolu s doprovodom absolvovali krátku komentovanú prehliadku múzea. Bola zameraná na prvé víťazné bitky Slovenského povstania rokov 1848-49 vybojované 22. septembra 1848 v Brezovej. 22. september je na pamäť týchto bojov Dňom Ozbrojených síl Slovenskej republiky. V komentári prehliadky sme pripomenuli, že tradícia boja za slobodu zo septembra 1848 bola inšpiráciou i ďalším generáciám našich predkov - generálovi Štefánikovi a legionárom v čase prvej svetovej vojny i účastníkom odboja a Slovenského národného povstania počas druhej svetovej vojny.
Pán prezident s doprovodom si následne pozreli videodokument múzea "Dušan Samuel Jurkovič Mohyla generála Štefánika na Bradle".

"Bolo mi cťou navštíviť vaše múzeum. Želám všetko dobré." napísal prezident do pamätnej knihy múzea. 

Hoci povstanie nenaplnilo všetky svoje ciele, bolo príkladom ďalším bojovníkom za našu slobodu - generálovi Štefánikovi, legionárom, účastníkom SNP...
V súčasnosti je 22. september na pamiatku prvých víťazných bojov Slovenského povstania 1848-49 Dňom Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Hrdinovia bojov za našu národnú slobodu nám ukazujú, že sloboda nie je samozrejmosťou. Že ak chceme byť slobodní, slobodu si máme uvedomovať, požadovať ju, a ak treba, bojovať za ňu.


foto:
Pamätník hurbanovských bojov z 22. septembra 1848 sa nachádza priamo na jednom z miest týchto bojov - na Prietržskej ceste v Brezovej pod Bradlom.
Jeho autorom je architekt Dušan Samuel Jurkovič, ktorého otec Juraj bojoval v povstaní ako slovenský dobrovoľník. 

Brezovský rodák Ján Repta (8. 9. 1914 – 13. 1. 1999) sa do protifašistického odboja zapojil v roku 1942. Pôsobil na východnom Slovensku, neskôr v II. partizánskej brigáde gen. M. R. Štefánika operujúcej v oblasti Turca. Bol zástupcom jej veliteľa Viliama Žingora. Od augusta 1944 do apríla 1945 v rodnom podbradlianskom kraji velil Oddielu Repta spomínanej II. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika.
Oddiel Repta účinne bojoval proti nemeckým okupantom i domácim gardistom. Podbradliansky kraj tak bol jednou z mála oblastí západného Slovenska, kde možno hovoriť o ozbrojenom odpore. Nielen počas Slovenského národného povstania, ale aj po jeho potlačení. Svoju činnosť partizáni zavŕšili oslobodením Brezovej.
Po zmenách roku 1948, nespravodlivom odsúdení a poprave Viliama Žingora sa Ján Repta stiahol z politického života. Absolvoval hutnícku priemyslovku v Bohumíne a pracoval do dôchodku v podniku Kovové tkaniny. Zomrel 13. januára 1999, pochovaný je v rodnej Brezovej pod Bradlom.
29. augusta 2007 pri oslavách Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici bol štábny kapitán Ján Repta dekrétom ministra obrany povýšený do vojenskej hodnosti plukovník in memoriam.

Foto:
V našom múzeu môžete vidieť vystavené osobné predmety partizánskeho veliteľa Jána Reptu: krycie doklady na prácu v utajení, ďalekohľad, kožený kabát a peňaženku, ktorá mu zachránila život pri postrelení Nemcami

Program spomienkového zhromaždenia

Dušan S. Jurkovič vybral na podporu odboja od podnikateľov v Brezovej 180 000 korún, od továrnika Micheru 1 900 000 korún. Vo svojej bratislavskej vile uchovával zásielky pre odboj a do odboja sa zapojili i jeho synovia.

Dušan S. Jurkovič je aj autorom Dejinného pamätníka na cintoríne v Brezovej pod Bradlom. Pamätník venovaný hrdinom bojov za slobodu z rokov 1848-1849, 1914-1918 a 1944-1945 bol dokončený v roku 1948. Na nárožných kameňoch na západnej strane pamätníka sú vytesané mená ôsmich padlých v Slovenskom národnom povstaní i v partizánskom odboji a pochovaných pri pamätníku.
Sú to:
"Dr. Martin Tatara 1907 – 1944
Dr. Pavol Mudroch 1910 – 1944
Štefan Držka 1922 – 1944
Ján Konečník 1925 – 1945
Ivan Hrušovský 1913 – 1944
Pavel Nosko 1922 – 1944
Martin Konečník 1921 – 1945
Eduard Lanuševský 1924 – 1945."
Je im venovaný nápis na východnej strane pamätníka: "Tu odpočívajú hrdinovia bojov 1944 – 1945."
Od 21. 11. 1948 je Dejinný pamätník aj miestom posledného odpočinku svojho autora Dušana Jurkoviča.

Dušan Samuel Jurkovič (23. 8. 1868 - 21. 12. 1947) vo svojej tvorbe cieľavedome uplatňoval prvky ľudovej kultúry i moderné trendy európskej architektúry. Bol autorom nielen pôvabných secesných budov, ale aj moderných funkcionalistických stavieb, či pôsobivých pomníkov a pamätníkov. 
V rokoch 1889 až 1918 Dušan Jurkovič pôsobil na Morave, po roku 1918 na Slovensku. Svojím životom i dielom sa natrvalo zapísal do kultúrneho dedičstva oboch národov. Jurkovičov význam dokladá i skutočnosť, že jeho tvorba mala a má aj medzinárodný ohlas i uznanie, a rozmer takpovediac stredoeurópsky – jeho stavby sa nachádzajú na území troch dnešných štátov - Česka, Slovenska a Poľska (Jurkovičove haličské cintoríny).

Fotografie:
D. S. Jurkovič na fotografii okolo r. 1904
D. S. Jurkovič s manželkou a deťmi
D. S. Jurkovič na stavbe Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle
D. S. Jurkovič je pochovaný v Dejinnom pamätníku na cintoríne v Brezovej pod Bradlom, ktorý sám navrhol

Rádio Slovensko v pravidelnej relácii "V múzeu" prináša svedectvá o spoločenskom a kultúrnom vývine našej spoločnosti priamo zo slovenských múzeí, ktoré vyhľadáva a navštevuje moderátor Ďuro Šimko.
Diel venovaný Múzeu Dušana Samuela Jurkoviča nájdete aj v archíve Rádia Slovensko na linku: 
https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11353/2356887

Ďakujeme Slovenskému rozhlasu za priblíženie nášho múzea.
 

V Deň Európy 9. mája si pripomíname výročie Schumanovej deklarácie. Robert Schuman, vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí, vo svojom prejave 9. 5. 1950 navrhol novú podobu politickej spolupráce v Európe zabraňujúcej vojnám medzi európskymi národmi. Jeho víziou bolo vytvorenie európskej inštitúcie, ktorej úlohou by bolo riadenie spoločného trhu s uhlím a oceľou. Zmluva vedúca k vytvoreniu takéhoto orgánu bola podpísaná o rok neskôr. Návrh Roberta Schumana sa považuje za začiatok budovania toho, čo je dnes Európskou úniou.

Medzinárodnú spoluprácu presadzovali aj naši rodáci, diplomati Štefan Osuský vo vtedajšej Spoločnosti národov a Ján Papánek pri vzniku OSN.

V II. svetovej vojne sa domáceho i zahraničného odboja zúčastnilo 45 občanov našej Brezovej. Nezabúdajme tiež, že počas II. svetovej vojny zahynulo 84 obyvateľov Brezovej. 12 ich bolo umučených alebo padlých v bojoch, 72 židovských obyvateľov zahynulo v koncentračných táboroch. Z Oddielu Repta zahynulo 17 partizánov - niektorí v priamom boji, iní v koncentračných táboroch. Hrdinov bojov za našu slobodu v Brezovej pod Bradlom pripomína Dejinný pamätník vytvorený architektom Dušanom Jurkovičom, účastníkom odboja.

Spomienky sa za mestský úrad zúčastnil prednosta Ján Michálek, medzi prítomnými sme privítali i pani Jaroslavu Šaškovú z rodu organára Martina Šaška. Na námestí a v audiovizuálnej prezentácii v múzeu D. S. Jurkoviča Matúš Valihora s mottom "My, ako malý národ a mladý štát potrebujeme poznať deje, ktoré nás utvárajú" priblížil udalosti Brezovskej jari 1848.

Počas tzv. "jari národov", šíriacej sa od Francúzska cez nemecké kraje až k nám, sa naši predkovia po prvýkrát prihlásili o svoje národné práva. Dňa 25. apríla 1848 sa v dome organára Šaška konalo divadelné predstavenie študentov a Jozef Miloslav Hurban pozval prítomných na národné stretnutie pripravené na 28. apríla 1848 na brezovskom rínku, dnešnom Nám. gen. M. R. Štefánika. Na tomto zhromaždení sa zišlo tritisíc obyvateľov Brezovej i okolitých obcí a práve tu, na brezovskom rínku, Hurban a národovci vyhlásili "Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej", desaťbodovú petíciu požadujúcu práva slovenského národa. Ľudovít Šulek a Daniel Bórik, ktorí zaniesli petíciu do sídla stolice v Nitre, však skončili vo väzení. Keďže národovci to, čo petíciou požadovali, nezískali, vstúpili do Slovenského povstania. Tieto udalosti Brezovskej jesene 1848 si pripomenieme v septembri.

• 17.00 hod. - vyvesenie vlajok na Šaškovom dome
                        Námestie gen. M. R. Štefánika

• 17.15 hod. - audiovizuálna prezentácia
                        Múzeum D. S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom

                        vstup voľný

S cieľom sprítomniť odkaz národného hrdinu generála Štefánika čo najširšej verejnosti organizuje mesto Brezová pod Bradlom v spolupráci s partnermi Celoslovenskú spomienku pri príležitosti 105. výročia tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika.

Upozorňujeme na dopravnú uzáveru pre individuálnu dopravu na Bradlo (autami i autobusmi).

Žiadame preto návštevníkov o odstavenie vozidiel v Brezovej pod Bradlom a využitie bezplatnej autobusovej dopravy z autobusovej stanice Brezová pod Bradlom. Na Bradlo je možné dostať sa i pešo po vyznačených turistických chodníkoch.

Plagát ku stiahnutiu: tu

Počiatky čipkárstva, jeho rozvoj a šírenie, ale najmä tylovú paličkovanú čipku (u nás cipku) pútavo predstavili Mgr. Jela Juríčková a Mgr. Michal Halabrín. Rozprávanie o cipke doplnili bohatou obrazovou prezentáciou, nechýbali originálne cipky i ukážky ich súčasného využitia - napr. motýliky pre pánov, brošne pre dámy.
Po prezentácii sa rozprúdila živá diskusia. Pani Ivana Marková v nej vzdala poctu ženám, ktoré sa pričinili o záchranu našej cipky - pani Anne Potúčkovej staršej, pani Marii Michalicovej a pani Hedvige Kátlovskej - nositeľkám čestného titulu majster ľudovej umeleckej výroby. Ďakujeme všetkým, ktorí sa pričinili o tento príjemne a zaujímavo strávený podvečer.

Podujatie je venované brezovskému evanjelickému farárovi a národovcovi Tomášovi Hrošovi pri príležitosti 150. výročia jeho úmrtia. 

1. diel – premiéra 23. 11. o 21:55 na Dvojke, reprízy 24. 11. o 12:30 a 25. 11. o 13:05 na :24;

2. diel – premiéra 30. 11. o 22:00 na Dvojke, reprízy 1. 12. o 12:30 a 2. 12. o 13:05 na :24.

Nakrúcalo sa počas dvoch októbrových víkendov v našom Múzeu D. S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom.
Účinkovali historici PhDr. Slavomír Michálek, DrSc., riaditeľ Historického ústavu SAV, Peter Macho, PhD., z Historického ústavu SAV, PhDr. Peter Brezina, emeritný historik Záhorského múzea, PhDr. Matúš Valihora z nášho múzea, etnologička Mgr. Viera Feriancová, riaditeľka Centra tradičnej kultúry v Myjave a nestor brezovskej rodiny Tvarožkovcov pán Branislav Tvarožek. Reláciu moderoval Ľubomír Bajaník.
Sprievodné exteriérové zábery sa nakrúcali na brezovskom námestí, v evanjelickom kostole, na cintoríne a na Gazdovskom dvore v Turej Lúke.
Tešíme sa na predstavenie bohatej histórie nášho kraja a jeho osobností. Obom dielom relácie želáme čo najviac divákov.

foto: RTVS

18.30 hod.  hymna SR, hymna ČR
                     príhovory
                     báseň
19.00 hod.  zapálenie ohňa

Program:
- odhalenie informačných tabúľ
- zasadenie ďalších stromov aleje

14. septembra 2023 o 17. hod. v priestoroch múzea. Vstup voľný.

Židovskí obyvatelia boli najprv označení za cudzí element, potom zbavení svojho majetku a nakoniec svojich životov. V rokoch 1941 - 42 v Brezovej prebehlo 22 likvidácií a 4 arizácie židovských podnikov. Nasledovali deportácie Židov do koncentračných a vyhladzovacích táborov. Podľa údajov, ktoré uverejnili J. Bzdúšek a J. Baran v knihe Spomienky na Slovenské národné povstanie v podbradlianskom kraji, bolo z Brezovej deportovaných 77 židovských obyvateľov. 72 z nich - mužov, žien i detí - z rodín Aschner, Diamant, Fahn, Freilich, Gabriel, Goldberger, Goldenberg, Goraber, Grün, Grünfeld, Haberfeld, Hecht, Löffler, Nagel, Reich, Reichmann, Salamon, Schajovitsch, Schwarz, Stern, Strasser, Taglicht, Rozenthal, Weiss a Winter v koncentračných a vyhladzovacích táboroch zahynulo. Mená týchto rodín sú uvedené na pamätnej tabuli na vnútornej strane múru brezovského židovského cintorína.
Pripomeňme si dnes pamiatku našich židovských spoluobčanov. Tvorili 72 z 84 obetí II. svetovej vojny v Brezovej, čoho následkom je vyhladenie celej jednej skupiny brezovských obyvateľov.

Foto: pamätná tabuľa obetí holokaustu na vnútornej strane múru brezovského židovského cintorína.

Múzeum D. S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom
  
vás pozýva na
 
ROZPRÁVANIE O VYŠÍVANÝCH KOŠELIACH
 
Mgr. Jela Juríčková
Mgr. Michal Halabrín

8. septembra 2023 o 17. hod. v múzeu, vstup voľný

Na nárožných kameňoch na západnej strane pamätníka sú vytesané mená ôsmich padlých v Slovenskom národnom povstaní i v partizánskom odboji a pochovaných pri pamätníku.

Sú to: "Dr. Martin Tatara 1907 – 1944, Dr. Pavol Mudroch 1910 – 1944, Štefan Držka 1922 – 1944, Ján Konečník 1925 – 1945, Ivan Hrušovský 1913 – 1944, Pavel Nosko 1922 – 1944, Martin Konečník 1921 – 1945, Eduard Lanuševský 1924 – 1945." Je im venovaný nápis na východnej strane pamätníka: "Tu odpočívajú hrdinovia bojov 1944 – 1945."

Od 21. 11. 1948 je Dejinný pamätník aj miestom posledného odpočinku svojho autora Dušana Jurkoviča. Sám Dušan Jurkovič sa napriek vysokému veku a zdravotným problémom aktívne zúčastnil odboja. Vo svojej bratislavskej vile uchovával zásielky pre odboj. Od podnikateľov v Brezovej vybral na odboj 180 000 korún, od továrnika Micheru 1 900 000 korún. Do odboja za zapojili i Jurkovičovi synovia. Dejinný pamätník nám pripomína, že sloboda nie je samozrejmosťou. Že ak chceme byť slobodní, slobodu si máme uvedomovať, a ak treba, za slobodu aj bojovať. Pamätajme si našich hrdinov !

fotografie:

1) Dejinný pamätník

2) Detail západnej strany pamätníka s menami padlých v Slovenskom národnom povstaní i v partizánskom odboji

Dušan Samuel Jurkovič (23. augusta 1868 - 21. decembra 1947) je právom považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry. Vo svojej tvorbe cieľavedome uplatňoval prvky ľudovej kultúry i moderné trendy európskej architektúry. Bol autorom nielen pôvabných secesných budov, ale aj moderných funkcionalistických stavieb, či pôsobivých pomníkov a pamätníkov. 

V rokoch 1889 až 1918 pôsobil na Morave, po roku 1918 na Slovensku. Svojím životom i dielom sa natrvalo zapísal do kultúrneho dedičstva oboch národov. Jurkovičov význam dokladá i skutočnosť, že jeho tvorba mala a má aj medzinárodný ohlas i uznanie, a rozmer takpovediac stredoeurópsky – jeho stavby sa nachádzajú na území troch dnešných štátov - Česka, Slovenska a Poľska (Jurkovičove haličské cintoríny).

Výstavu zapožičanú Záhorským múzeom v Skalici predstaví jej autorka PhDr. Viera Drahošová. Výstava bude prístupná od 11. 8. do 17. 9. 2023.
 

Súčasťou programu Štefánikových dní, pripravených Spoločnosťou M. R. Štefánika v spolupráci s partnermi, sú aj aktivity nášho múzea.

Na piatok 21. 7. a sobotu 22. 7. múzeum pripravilo komentované prehliadky venované Štefánikovej Mohyle na Bradle a jej tvorcovi, architektovi Jurkovičovi. Prehliadky budú prebiehať od 10.00 hod. do 15.00 hod. so začiatkom každú celú hodinu. 

Kompletný program Štefánikových dní 2023 ku stiahnutiu:
http://muzeumjurkovic.sk/admin/resources/aktualny-program-stefanikovedni2023.jpg

Vlak premávajúci na trase Bratislava, hl. stanica – Bratislava, Vinohrady – Pezinok – Trnava – Smolenice – Brezová pod Bradlom a späť ponúkol cestu po stopách najväčšieho Slováka generála Milana Rastislava Štefánika. Výletníci navštívili Múzeum M. R. Štefánika v Košariskách, Štefánikovu Mohylu na Bradle i naše Múzeum Dušana S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom.

Múzeum pre nich pripravilo polhodinovú komentovanú prehliadku. Ponúkla príbeh architekta Dušana Jurkoviča, otca myšlienky pochovať výnimočného hrdinu generála Štefánika na výnimočnom mieste - Bradle - vrchu dominujúcemu jeho rodnému kraju. Výletníci videli roztvárací model ukazujúci vnútro Mohyly, originál travertínovej platne z tumby Mohyly i video venované vzniku Mohyly. Zoznámili sa s osobnosťou architekta Jurkoviča a jeho tvorbou i s minulosťou Brezovej pod Bradlom.

Za príkladnú organizáciu výletného vlaku Štefánik ďakujeme Krajskej organizácia cestovného ruchu Trnavský kraj https://krajzazitkov.sk/

Ďalšie jazdy výletného vlaku Štefánik budú 29. júla, 12. augusta a 2. septembra. Bližšie informácie a rezerváciu lístkov nájdete na https://krajzazitkov.sk/zazitok/vyletny-vlak-stefanik-tulava/

Video z jazdy výletného vlaku Štefánik na youtube kanáli Trnavského kraja zážitkov https://www.youtube.com/watch?v=KHAviWnJFis

zdroj foto: Trnavský kraj zážitkov, youtube kanál Trnavský kraj zážitkov

Samuel Jurkovič sa v rodnom podbradliansko-podjavorinskom kraji zaslúžil o šírenie osvety a národného hnutia a mal významný podiel na jeho prvom vyvrcholení v udalostiach rokov 1848-49. Právom mu preto patrí miesto medzi najvýznamnejšími osobnosťami nášho regiónu.  
Osobnosť Samuela Jurkoviča si v našom múzeu pripomenieme zajtrajšou prezentáciou  SAMUEL JURKOVIČ a jeho stopy v Brezovej, na ktorú vás srdečne pozývame.

foto: hrob Samuela Jurkoviča na cintoríne v Brezovej pod Bradlom. V pozadí Dejinný pamätník, dielo jeho vnuka, architekta Dušana Samuela Jurkoviča.

Tlač ČS. LEGIE - ROZVĚDKA NA URALE spolu s ďalšími predmetmi brezovského rodáka legionára Štefana Juríčka do múzea darovala rodina Juríčkovcov.
Zreštaurovanie tlače zabezpečilo o.z. osobnosti Pod Bradlom vďaka dotácii poskytnutej Mestom Brezová pod Bradlom.
Link na fotoreportáž z podujatia tu: https://www.kopaniciarskenoviny.sk/fotoreport-prednaska-o-ceskoslovenskych-legionaroch-z-brezovej/

Zreštaurovaná tlač doplní súbor uniforiem a častí výstroja čs. legionára Štefana Juríčka vystavený v našom múzeu.

V II. svetovej vojne sa domáceho i zahraničného odboja zúčastnilo 45 občanov našej Brezovej. Nezabúdajme tiež, že počas II. svetovej vojny zahynulo 84 obyvateľov Brezovej. 12 ich bolo umučených alebo padlých v bojoch, 72 židovských obyvateľov zahynulo v koncentračných táboroch. Z Oddielu Repta zahynulo 17 partizánov - niektorí v priamom boji, iní v koncentračných táboroch. Hrdinov bojov za našu slobodu v Brezovej pod Bradlom pripomína Dejinný pamätník vytvorený architektom Dušanom Jurkovičom, účastníkom odboja.

Pred 175 rokmi 25. apríla 1848 v Šaškovom dome hurbanovci konali divadelné predstavenie a stretnutie národovcov. O tri dni neskôr, 28. apríla 1848, bola na brezovskom rínku (dnešnom Nám. gen. M. R. Štefánika) pod vedením Jozefa Miloslava Hurbana a za účasti 3 000 ľudí vyhlásená petícia Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej, požadujúca rovnoprávné postavenie Slovákov. Pri oboch podujatiach boli použité červeno-biele národné zástavy.

Primátor mesta Jaroslav Ciran zdoraznil, že udalosti roku 1848 patria k najslávnejším okamihom minulosti Brezovej, ktorá vtedy zasiahla do celoslovenských dejín. V podaní Anny Valihorovej zazneli verše Jozefa Miloslava Hurbana začínajúce známou výzvou „Bije zvon slobody, čujte ho národy“. Podujatie pokračovalo audiovizuálnou prezentáciou Brezovská jar 1848 v Múzeu D. S. Jurkoviča.

Zástavy na Šaškovom dome budú vyvesené až do septembra tohto roku, kedy si pripomenieme udalosti Brezovskej jesene roku 1848.
Autorom pamätnej tabule dejov roku 1848 na Šaškovom dome, pod ktorou sú zástavy vyvesené, je architekt Dušan S. Jurkovič, ktorého predkovia sa udalostí roku 1848 aktívne zúčastnili. 

Program spomienkových slávností:

Priepasné
● spomienka pri pamätníku M. R. Štefánika / 15.00 h.

Košariská
● prednáška Ondreja Janšta „Lietadlo Caproni – CA 3“, vzdel. centrum Albertína / 16:00 h.
● spomienkové služby Božie, evanjelický kostol / 17.00 h.
● pietny akt na nádvorí rodného domu M. R. Štefánika / 18.15 h.
● fakľový sprievod na Bradlo / 18.45 h.

Mohyla generála Štefánika na Bradle / 20.00 h.
● položenie kvetov / Čestná stráž Ozbrojených síl SR
● hymna SR / Mužský cirkevný spevokol ECAV Brezová p. Br.
● príhovory
● zapálenie vatier
● hymnická pieseň / Mužský cirkevný spevokol ECAV Brezová p. Br.

Bradlo
● Môj posledný let, prezentácie v infobode / 10.00 – 21.00 h.

Brezová pod Bradlom
● vystavenie segmentu plátna z lietadla Caproni, Múzeum D. S. Jurkoviča / 10.00 – 18.00 h.

Doprava na Bradlo: 19.00 h. autobus z AS Brezová p. Br.,
po skončení programu pôjde autobus späť.

Plagát ku stiahnutiu tu: http://muzeumjurkovic.sk/admin/resources/104stefanik.jpg

Reportáž si môžete pozrieť na nasledujúcom linku: https://www.youtube.com/watch?v=Wm3sHINzyME

Dve exkurzie (7. A a 7. B) smerovali k najstaršej dodnes stojacej stavbe Brezovej, katolíckemu kostolu Najsvätejšej Trojice. Deti si pozreli pamiatkovým výskumom odhalené stopy postupného zväčšovania kostola i vizuálnu rekonštrukciu jeho najstaršej renesančnej podoby. Na dobových fotografiách im bol predstavený dnes už zbúraný západný múr opevnenia kostola. V interiéri videli cenné neskorobarokové vybavenie, vchod do krypty i náhrobné kamene. Zoznámili sa s búrlivými náboženskými pomermi v 17. a 18. storočí, kedy kostol viackrát prechádzal z vlastníctva evanjelickej do vlastníctva katolíckej cirkvi, i s časmi tureckých vpádov v 17. storočí. V dobovej predspisovnej slovenčine si vypočuli zápis z brezovskej kroniky I. N. J. o odvlečení farára Abelona do tureckého zajatia.

Dve exkurzie (9. A, 9. B) boli venované pamiatkam na židovských obyvateľov Brezovej. Žiačkam a žiakom bol sprístupnený uzatvorený židovský cintorín. Pozreli si najstaršie barokové náhrobky z 18. storočia i náhrobky rodiny Schickovcov, z ktorej pochádzalo viacero rabínov. Na vnútornej strane oplotenia cintorína videli pamätnú tabuľu s menami obetí holokaustu z Brezovej, 72 mužmi, ženami i deťmi, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. Táto strašná tragédia znamenala zničenie celej jednej skupiny obyvateľov nášho mesta. Pri panteóne osobností Brezovej na námestí im bol v krátkosti predstavený Moše Schick, významný rabín pochádzajúci z Brezovej. V Garbiarskej ul. na dobových fotografiách videli ako vyzerala synagóga, zbúraná v 80-tych rokoch 20. storočia.

Posledné dve exkurzie (8. A, 8. B) priblížili udalosti brezovskej jari a jesene 1848, kedy naše mesto zasiahlo do celoslovenských dejín. Pri pamätníku Samuela Jurkoviča ôsmačky a ôsmaci videli na dobovej fotografii jeho rodný dom, na mieste ktorého pamätník stojí. Presunuli sa k domu organára Martina Šaška, v ktorom 25. 4. 1848 usporiadali hurbanovci divadelné predstavenie. Vypočuli si dobové svedectvá o pôsobivom vystúpení J. M. Hurbana 28. 4. 1848 pri vyhlásení Žiadostí slovenského národa v stolici nitrianskej na brezovskom rínku, dnešnom námestí. Nasledovalo predstavenie udalostí jesene 1848. Na starých fotografiách videli mestský dom, hlavný stan prvých víťazných bitiek hurbanovského povstania vybojovaných v Brezovej 22. 9. 1848. Mestský dom stál v mieste dnešného mestského úradu. Pozreli si pamätnú tabuľu dejov r. 1848 na dome organára Šaška, súsošie Víťazstvo venované rokom 1848-49, Pomník slobody s bustou J. M. Hurbana a menami padlých dobrovoľníkov. Exkurziu sme ukončili pri panteóne osobností Brezovej, pripomínajúcom aj aktérov brezovskej jari a jesene 1848 (Samuel Jurkovič, Martin Šaško, Tomáš Hroš, Jozef Miloslav Hurban, Anna Karolína Pechová, Ján Jurkovič a dobrovoľníci padlí 22. 9. 1848 - Ján Ďurkovič, Štefan Foška, Martin Potúček a Ján Vician).

Veríme, že poznávanie pamiatok minulosti nášho mesta prispeje u jeho najmladšej generácie k budovaniu pozitívneho vzťahu k mestu, k hrdosti naň i k zdravému lokálpatriotizmu.

Správa o činnosti Múzea Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom v roku 2022   

     
      Múzeum Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom (ďalej len múzeum) je v zmysle § 16a zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov múzejným zariadením. Zriaďovateľom múzea je Mesto Brezová pod Bradlom. Múzeum je v zmysle § 7, ods. 5. pís. j zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zaevidované v evidencii múzejných zariadení pod registračným číslom ZMP/1/2015.

      V roku 2022 múzeum pre pandémiu Covid19 už nemuselo byť zatvorené, do apríla však zostalo povinné používanie rúška, dezinfekcia rúk pri vstupe bola návštevníkom múzea k dispozícii počas celého roku.
      Múzeum bolo v roku 2022 otvorené 224 dní, čo sa v porovnaní s rokmi pandémie 2020 a 2021 prejavilo zvýšením návštevnosti múzea a počtu zájazdov, turistických i školských (v r. 2021 to bolo 20 zájazdov, v r. 2022 už 40 zájazdov). Najvyššiu návštevnosť múzeum malo v mesiacoch jún (539 návštev) a september (478 návštev), najnižšiu v mesiaci január (67 návštev).
      Celková návštevnosť múzea v roku 2022 bola 3 375 návštev. Pre porovnanie pred pandémiou malo v r. 2019 múzeum 7 264 návštev, počas pandémie sprevádzanej opakovanými uzatvoreniami múzea návštevnosť klesla v r. 2020 na 2 141 návštev a v r. 2021 na 1 911 návštev.

      3. júla 2022 bol v múzeu predstavený nový exponát, pôvodná nápisová doska z pomníka Majstra Jana Husa, ktorá doplnila v múzeu už vystavený originál busty z tohto pomníka.
      V roku 2022 mohli návštevníci popri základnej ponuke múzea, tvorenej jeho expozíciami, navštíviť štyri výstavy – v múzeu realizované výstavy Sváko Ragan z Brezovej, Z môjho sveta, Hrdinovia bojov za slobodu a Spoločnosťou M. R. Štefánika zapožičanú výstavu Štefánik a légie. Na výstavu Človek človeku, Karel Koch - Dušan Jurkovič v Múzeu mesta Bratislavy múzeum zapožičalo osobné predmety architekta Jurkoviča.
      Múzeum pripravilo alebo sa spoluúčastnilo na 21 podujatiach typu prednášok, prezentácií, osláv významných výročí. Stručné informácie o uvedených podujatiach nájdete v stati Najvýznamnejšie akcie múzea v roku 2022.
      Múzeum získalo v r. 2022 darom 18 zbierkových predmetov (súčasti brezovského kroja, osobné predmety, písomnosti, vyznamenania).
      Vážime si, že po pandémii sa opäť rozbehla spolupráca s brezovskými školami materskými i základnou. Deti z materských škôl navštívili múzeum, v kinosále si pozreli animované filmy. Žiaci 5. a 6. ročníka základnej školy navštívili výstavu výtvarných prác Z môjho sveta. Žiaci 9. ročníka absolvovali v múzeu sériu interaktívnych prezentácií a v škole z nich vytvorili projekty.
      Múzeum svoje aktivity prezentovalo na svojej webstránke muzeumjurkovic.sk a v celoštátnych i regionálnych médiách (RTVS, TV Brezová, Novinky spod Bradla...). 

Prehľad činnosti múzea v roku 2022

Najvýznamnejšie akcie múzea v roku 2022:

     ● 27. januára 2022 pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu múzeum na svojej webovej stránke pripomenulo obete holokaustu v Brezovej pod Bradlom
- sedemdesiatdva mužov, žien i detí.

     ● 24. februára 2022 múzeum na svojej webstránke dôrazne odsúdilo agresiu Ruska voči nášmu susedovi Ukrajine.

     ● 11. marca 2022 bola v múzeu otvorená panelová výstava Sváko Ragan z Brezovej, pripravená k 175. výročiu narodenia Martina Lacka – sváka Ragana z Brezovej. Autorom výstavy bol pracovník múzea M. Valihora. Výstava bola prístupná do 14. apríla 2022.

     ● 7. apríla 2022 múzeum participovalo na spomienke na 77. výročie oslobodenia Brezovej pod Bradlom. V priestoroch múzea boli premietnuté spomienky účastníkov odboja.

     ● 25. apríla 2022 múzeum v spolupráci s mestom Brezová pod Bradlom na Námestí gen. M. R. Štefánika vyvesili zástavy pod pamätnou tabuľou dejov roku 1848 na Šaškovom dome. Vyvesením týchto zástav si pripomíname udalosti Brezovskej jari 1848.

     ● 3. a 7. mája 2022 sa konali spomienkové slávnosti pri príležitosti 103. výročia tragickej smrti gen. M. R. Štefánika, na ktorých sa podieľalo i naše múzeum. Pracovník múzea zabezpečoval organizáciu a moderovanie spomienkových slávností na Mohyle gen. M R. Štefánika na Bradle – regionálnej 3. mája i celoslovenskej, konanej 7. mája. V priestore múzea bola v rámci sprievodných podujatí prezentovaná panelová výstava Štefánik a légie zapožičaná Spoločnosťou M. R. Štefánika, v kinosále premietnuté krátke filmy venované M. R. Štefánikovi.

     ● 27. mája 2022 sme v múzeu privítali dcéru Jána Juríčka, Janu Kepplovú s manželom. 29. januára 2022 uplynulo 100 rokov od narodenia a 1. júna 30 rokov od smrti brezovského rodáka, spisovateľa Jána Juríčka. Januárové výročie si pre pandémiu nebolo možné pripomenúť, preto sme stretnutie uskutočnili v máji. V múzeu Kepplovci predstavili publikácie Jána Juríčka a ocenenia, ktoré za svoju tvorbu získal.

     ● 17. júna 2022 navštívili múzeum manželky zahraničných diplomatov pôsobiacich na Slovensku združené v International Women's Club of Bratislava. Návštevy sa zúčastnilo šestnásť členiek klubu z deviatich krajín. Po komentovanej prehliadke múzea si pozreli Jurkovičove diela na brezovskom cintoríne a Mohylu M. R. Štefánika na Bradle. 

     ● 3. júla 2022 pri príležitosti 607. výročia upálenia Majstra Jana Husa a 100. výročia odhalenia Pomníka Majstra Jana Husa v Brezovej pod Bradlom múzeum predstavilo nový exponát – pôvodnú nápisovú dosku z pomníka Majstra Jana Husa. Nový exponát vhodne doplnil v múzeu už vystavený originál busty z tohto pomníka.

     ● 8. júla 2022 sa v múzeu konala vernisáž výstavy Z môjho sveta. Výstava bola venovaná tvorbe Fedora Mikulčíka, známeho brezovského výtvarníka, žiaľ už zosnulého. S pomocou rodiny výstavu pripravil syn p. Mikulčíka, Ján Mikulčík. Výstava bola prístupná do 16. septembra 2022.

     ● 14. augusta 2022 bola pani Katarína Salayová-Jurkovičová, vnučka architekta Dušana Jurkoviča, poctená udelením čestného občianstva mesta Brezová pod Bradlom. Čestné občianstvo získala za podporu vzniku nášho múzea a darovanie cenných osobných predmetov architekta Jurkoviča expozícii múzea. Po akte udelenia čestného občianstva na mestskom úrade p. Salayová-Jurkovičová navštívila múzeum, kde sa stretla s priateľmi a podporovateľmi múzea. Na brezovskom cintoríne si uctila pamiatku svojho starého otca položením kvetov k Dejinnému pamätníku, jeho diele i mieste jeho posledného odpočinku. Pobyt v Brezovej zakončila návštevou najväčšieho diela starého otca – Mohyly generála Štefánika na Bradle.

     ● 24. septembra 2022 bola v rámci Osláv Dňa Ozbrojených síl SR v Brezovej pod Bradlom na Námestí gen. M. R. Štefánika verejnosti prezentovaná panelová výstava Hrdinovia bojov za slobodu. Výstavu zrealizovali o. z. Osobnosti Pod Bradlom a naše múzeum s finančnou podporou Ministerstva obrany SR a OOCR Záhorie. Autorom výstavy je M. Valihora. Po skončení osláv bola výstava prístupná v priestoroch múzea. 

     ● 30. septembra 2022 sa pri príležitosti 760. výročia prvej písomnej zmienky o Brezovej pod Bradlom v múzeu uskutočnila prvá z cyklu troch prednášok a audiovizuálnych prezentácií o minulosti nášho mesta. Prezentácia s názvom Klenová, Klenová bola venovaná krajine Brezovej a hmotnej i nehmotnej kultúre a spôsobu života jej obyvateľov.

     ● september - október 2022 žiaci 9. ročníka brezovskej základnej školy navštevovali múzeum, kde absolvovali sériu prezentácií pripravených M. Valihorom. Témami prezentácií boli: Brezová a 1. svetová vojna, M. R. Štefánik, Mohyla M. R. Štefánika, Architekt Dušan S. Jurkovič. Následne žiaci plnili úlohy k vybraným témam pripravené učiteľkou dejepisu K. Sládkovou. Na záver žiaci v škole vytvorili projekty v podobe myšlienkových máp na spomenuté témy. 

     ● 15. októbra 2022 sa v múzeu uskutočnila audiovizuálna prezentácia doc. RNDr. Miloša Stankovianskeho, CSc. nazvaná Reliéf Bradla. Docent Stankoviansky v prezentácii ukázal, že Bradlo je, popri verejnosti známych atribútoch, významné aj z prírodovedného hľadiska. V prvej časti prezentácie predstavil reliéf masívu Bradla druhú časť venoval vzácnej lokalite výmoľov na južnom svahu Bradla. Po prezentácii nasledovala diskusia a na záver sa doc. Stankovianskemu v mene obyvateľov Brezovej poďakoval primátor mesta Jaroslav Ciran.

     ● 21. októbra 2022 sa pri príležitosti 760. výročia prvej písomnej zmienky o Brezovej pod Bradlom v múzeu uskutočnila druhá z cyklu prednášok a audiovizuálnych prezentácií o minulosti nášho mesta nazvaná Villa Brizoua. Bola venovaná starším dejinám Brezovej – od počiatkov osídlenia po rok 1848.

     ● 28. októbra 2022 bola v Múzeu mesta Bratislavy otvorená výstava Človek človeku, Karel Koch - Dušan Jurkovič. Naše múzeum na výstavu zapožičalo osobné predmety architekta Jurkoviča a poskytlo skeny z architektových fotoalbumov.

     ● 11. novembra 2022 sme si v Brezovej pod Bradlom pri Pomníku slobody pripomenuli ukončenie I. svetovej vojny a uctili si Deň vojnových veteránov. Spomienky sa zúčastnili zástupcovia mesta i viacerých spoločenských organizácií.

     ● 23. novembra 2022 sa z iniciatívy o. z. Osobnosti Pod Bradlom v múzeu konalo podujatie Pocta Tvarožkovcom, venované 130. výročiu narodenia finančníka, odbojára, povereníka a podpredsedu SNR, Tomáša Tvarožka a 135. výročiu narodenia čs. legionára, jedného z najvýznamnejších slovenských architektov, Juraja Tvarožka. Tomáša a Juraja Tvarožkovcov i ďalšie osobnosti tvarožkovskej rodiny, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o rozvoj Slovenska, priblížila audiovizuálna prezentácia pripravená M. Valihorom.

     ● 25. novembra 2022 sa pri príležitosti 760. výročia prvej písomnej zmienky o Brezovej pod Bradlom v múzeu uskutočnila záverečná tretia prednáška a audiovizuálna prezentácia o minulosti nášho mesta nazvaná Bije zvon slobody. Predstavila novšie dejiny Brezovej – od roku 1848 až po súčasnosť. 760. výročie Brezovej si účasťou na cykle prednášok a audiovizuálnych podujatí uctili i primátor mesta Jaroslav Ciran a viacero poslankýň a poslancov mestského zastupiteľstva. Cyklus prednášok a prezentácií pripravil. M. Valihora.

     ● 8. decembra 2022 múzeum pripravilo podujatie Ján Závodný, producent a záchranca prvého slovenského hraného filmu Jánošík. Bolo pôvodne pripravené na 100. výročie filmu Jánošík, pre koronakrízu sme ho uskutočnili tento rok. Vzácnymi hosťami boli netere Jána Závodného Viera Reid a Elena Chrustičová, synovec Michal Majtán, iniciátorka podujatia praneter Alena Kubicová a ďalší príbuzní. Spomienky sa zúčastnili i redaktori z RTVS.

     ● 20. decembra 2022 sa v múzeu konalo spomienkové podujatie pri príležitosti 75. výročia úmrtia architekta Dušana Samuela Jurkoviča. Audiovizuálnu prezentáciu pripravil M. Valihora.

     ● 21. decembra 2022 sa v aule Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave konalo podujatie Pocta Tvarožkovcom za zásluhy o rozvoj Slovenska. Na podujatí sa zúčastnil aj pracovník múzea M. Valihora, predstavil osobnosti rodiny Tvarožkovcov.

Nezabúdajme, že to všetko začalo najprv šírením nenávisti. Potom pokračovalo označením židovských spoluobčanov za cudzí element, zbavením majetku a nakoniec ich životov. V rokoch 1941-42 v Brezovej pod Bradlom prebehlo 22 likvidácií a 4 arizácie židovských podnikov. Nasledovali deportácie Židov do koncentračných a vyhladzovacích táborov. V Brezovej začali 26. 3. 1942. Jedenásť dievčat odvliekli do zberného tábora v bratislavskej Patrónke a 28. 3. 1942 ich deportovali do koncentračného a vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Mladých mužov previezli do zberného tábora v Seredi a 30. 3. 1942 ich deportovali do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Majdanek. Potom boli do koncentračných a vyhladzovacích táborov deportované celé židovské rodiny.
Z Brezovej pod Bradlom bolo do koncentračných a vyhladzovacích táborov deportovaných 77 mužov, žien a detí, 72 z nich neprežilo. Tvorili 72 z 84 obetí vojny v Brezovej, čoho následkom je vyhladenie celej jednej skupiny brezovských obyvateľov.
Mená židovských rodín, obetí holokaustu z Brezovej pod Bradlom, sú uvedené na pamätnej tabuli na brezovskom židovskom cintoríne. Prečítaním týchto mien si pripomeňme, prosím, pamiatku našich židovských spoluobčanov:

rodiny 
Aschner, Diamant, Fahn, Freilich, Gabriel, Goldberger, Goldenberg, Goraber, Grün, Grünfeld, Haberfeld, Hecht, Löffler, Nagel, Reich, Reichmann, Salamon, Schajovitsch, Schwarz, Stern, Strasser, Taglicht, Rozenthal, Weiss, Winter

Foto:
Pamätná tabuľa obetí holokaustu na brezovskom židovskom cintoríne

20. 12. 2022 | 17.00 hod. | Múzeum D. S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom.
Vstup voľný.
Tešíme sa na vašu účasť.

Tešíme sa na Vašu účasť.

Rok 2022 – 760. výročie prvej písomnej zmienky o Brezovej pod Bradlom – príležitosť pre poznávanie stôp po našich predkoch.
      
Pozývame Vás na záverečnú z cyklu troch prednášok a audiovizuálnych prezentácií z minulosti nášho mesta nazvanú Bije zvon slobody. Jej témou budú novšie dejiny Brezovej – od roku 1848 až po súčasnosť.

Múzeum D. S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom
25. novembra 2022 o 17.00 hod.
Vstup voľný.

Tešíme sa na Vašu účasť.

 

POCTA TVAROŽKOVCOM

Pripomenutie si osobností z brezovskej rodiny Tvarožkovcov
pri príležitosti:
130. výročia narodenia Tomáša Tvarožka
a 135. výročia narodenia Juraja Tvarožka.

Múzeum D. S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom
23. novembra 2022 o 17.00 hod.
Vstup voľný.
Tešíme sa na Vašu účasť.

Naša škola v múzeu

Na hodinách dejepisu v priebehu septembra a októbra naša základná škola spolupracovala s Múzeom Dušana S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom. Žiaci 9. ročníka navštevovali múzeum, kde absolvovali sériu krátkych interaktívnych prehliadok pod vedením Matúša Valihoru. Témy prezentácií boli: Brezová a 1. svetová vojna, M. R. Štefánik, Mohyla M. R. Štefánika a Architekt Dušan S. Jurkovič. Následne žiaci plnili úlohy ku vybraným témam. Na záver vybraní žiaci vytvorili projekty v podobe myšlienkových máp na spomenuté témy.                                                                   
                                                                       ZŠ Brezová pod Bradlom
                                                                                    Kamila Sládková

Lekára Karla Kocha (1890 – 1981) a architekta Dušana Jurkoviča (1868 – 1947) spájalo nielen profesijné puto, ale aj osobné priateľstvo, činorodosť, spoločenská angažovanosť a morálne zásady. Súzvuk medzi Kochom a Jurkovičom vyústil do spolupráce pri realizácii súkromného Kochovho sanatória. Viac o výstave sa môžete dozvedieť na webe Múzea mesta Bratislavy na linku: https://muzeumbratislava.sk/udalost/clovek-cloveku-karel-koch-dusan-jurkovic

Naše múzeum na výstavu zapožičalo osobné predmety architekta Dušana S. Jurkoviča (vreckové hodinky, obálku s hlavičkou arch. Jurkoviča a hlavičkou Jurkovičovej tehelne, knihu Rozprava o živote z Jurkovičovej knižnice) a poskytlo skeny z fotoalbumov Dušana S. Jurkoviča.

Výstave želáme veľa spokojných návštevníkov.

Pripomínanie si vzniku republiky na bradlianskej Mohyle má hlbokú tradíciu. Ohne na Mohyle horeli za prvej ČSR nielen pri výročiach tragickej smrti generála Štefánika, ale aj pri výročiach vzniku republiky. A vďaka partizánom horel oheň k výročiu republiky na Mohyle napriek zákazu aj v čase II. svetovej vojny.
Vychádzajúc z tejto tradície si pamätný deň SR - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu pripomenieme zapálením ohňa na mieste posledného odpočinku spoluzakladateľa samostatného česko-slovenského štátu generála Milana Rastislava Štefánika.

Rok 2022 – 760. výročie prvej písomnej zmienky o Brezovej pod Bradlom – príležitosť pre poznávanie stôp po našich predkoch.
Pozývame Vás na druhú z cyklu troch prednášok a audiovizuálnych prezentácií z minulosti nášho mesta nazvanú Villa Brizoua. Jej témou budú staršie dejiny Brezovej – od počiatkov osídlenia po rok 1848.
Múzeum D. S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom
21. októbra 2022 o 17.00 hod.
Vstup voľný.

 

Docent Stankoviansky v prezentácii ukázal, že Bradlo je, popri verejnosti známych atribútoch, významné aj z prírodovedného hľadiska.
V prvej časti prezentácie sa venoval reliéfu masívu Bradla. Predstavil špecifiká Bradla v Myjavskej pahorkatine, geomorfologické pomery masívu Bradla a geomorfologické pomery Bradla ako celku (vzťah k okolitej krajine, hranice masívu Bradla, jeho vrcholy, otázku jeho kompaktnosti versus členitosti, a v závere pôvodný vzhľad vrcholu Bradla pred výstavbou mohyly).
Druhú časť prezentácie docent Stankoviansky venoval vzácnej lokalite výmoľov na južnom svahu Bradla. Charakterizoval v nej bradlianske výmole v kontexte Slovenska, rozmery i vek bradlianskych výmoľov a ukázal, čím sú bradlianske výmole také vzácne. Sú jedinečnou ukážkou dvoch diametrálne odlišných typov výmoľov na jednej lokalite. Na juhozápade je štruktúra výmoľov hustejšia, na juhu však redšia. Z hľadiska súčasného využitia svahu sa táto odlišnosť nedala vysvetliť. Až analýza starých katastrálnych máp objasnila, že príčinou bola odlišná štruktúra polí (na juhozápade boli orientované po spádniciach, na juhu po vrstevniciach). Docent Stankoviansky predstavil i vývoj výskumu bradlianskych výmoľov a zviditeľnenie jeho výsledkov, ku ktorému výrazne prispel svojimi prácami, príspevkami na konferenciách i organizovaním odborných exkurzií.
Po prezentácii nasledovala diskusia a na záver sa docentovi Stankovianskemu v mene obyvateľov Brezovej poďakoval primátor mesta Mgr. Jaroslav Ciran.

  

Vstup voľný.
Tešíme sa na vašu účasť.

Rok 2022 – 760. výročie prvej písomnej zmienky o Brezovej pod Bradlom – príležitosť pre poznávanie stôp po našich predkoch.

Pozývame Vás na prvú z cyklu troch prednášok a audiovizuálnych prezentácií z minulosti nášho mesta nazvanú Klenová, Klenová. Bude venovaná krajine Brezovej a hmotnej i nehmotnej kultúre a spôsobu života jej obyvateľov.

Múzeum D. S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom, 30. septembra 2022, 17.00 hod.

Vstup voľný.

22. septembra 1848 bojovali Slováci v bojoch v Brezovej pod Bradlom prvýkrát v dejinách za svoju národnú slobodu. 22. september je na pamiatku týchto bojov Dňom Ozbrojených síl Slovenskej republiky. V sobotu 24. septembra 2022 vojaci oslávia svoj deň v Brezovej pod Bradlom.

Panelovú výstavu Hrdinovia bojov za slobodu  pripravili o.z. Osobnosti Pod Bradlom a naše múzeum s finančnou podporou Ministerstva obrany SR a OOCR Záhorie. Mnohé z toho, čo je na výstave predstavené iba fotografiami, môžete vidieť priamo v múzeu. Sú to napríklad originály legionárskych uniforiem a výstroja, či predmety veliteľa partizánskeho Oddielu Repta.

               (Ľudský) „duch musí premeniť spomienku na prežitie
               rôznych pozemských dôb vo svoj majetok. Čo kedysi
               bolo jasotom a nárekom, musí sa teraz stať poznaním...“

                                                      Jacob Burckhardt (1818 - 1897)


Rok 2022 – 760. výročie prvej písomnej zmienky o Brezovej pod Bradlom – príležitosť pre poznávanie stôp po našich predkoch. Stôp po vzájomnom ovplyvňovaní medzi nimi a krajinou, stôp po tom, ako pracovali, jedli, bývali, obliekali sa, čím sa riadili a čomu verili, ako a o čom rozmýšľali. Stôp po ich umení, po ich dejinách...

Z brezovských dejín sú známe najmä udalosti roku 1848 a osobnosti bojov za našu slobodu a formovania našej štátnosti (J. M. Hurban, M. R. Štefánik, Štefan Osuský, Ján Papánek, Ján Repta...). Staršia minulosť Brezovej je známa menej, hoci i ona si zaslúži pozornosť, a aj v nej ležia korene vedúce k uvedeným známejším udalostiam a osobnostiam. A vhodnou príležitosťou pre predstavenie staršej i novšej minulosti Brezovej je i 760. výročie prvej písomnej zmienky o nej.

• Prvá prednáška a prezentácia nazvaná Klenová, Klenová bude venovaná krajine Brezovej a hmotnej i nehmotnej kultúre a spôsobu života jej obyvateľov.

• Témou druhej prednášky a prezentácie Villa Brizoua budú staršie dejiny Brezovej – od počiatkov osídlenia po rok 1848.

• Tretia prednáška a prezentácia Bije zvon slobody predstaví novšie dejiny Brezovej – od roku 1848 až po súčasnosť.

Autor prednášok, Matúš Valihora, ich pripravil na základe knihy Brezová, O minulosti Brezovej pod Bradlom pred rokom 1848, ktorú publikoval v roku 2011, a pripravovanej novej knihy Náš chotár jest vrškovatý.
Srdečne vás pozývame.

Slávnostný akt udelenia čestného občianstva sa odohral v obradnej sieni Mestského úradu v Brezovej pod Bradlom, dekrét o udelení čestného občianstva si pani Salayová-Jurkovičová prevzala z rúk primátora mesta Jaroslava Cirana.   
Pani Salayová-Jurkovičová navštívila Múzeum D. S. Jurkoviča, v ktorom sa stretla s priateľmi a podporovateľmi múzea. Na brezovskom cintoríne si uctila pamiatku svojho starého otca, architekta Dušana Samuela Jurkoviča, i blížiace sa 154. výročie jeho narodenia položením kvetov k Dejinnému pamätníku, ktorý je jeho dielom i miestom jeho posledného odpočinku. Pobyt v Brezovej pod Bradlom zakončila návštevou najväčšieho diela starého otca - Mohyly generála Štefánika na Bradle.
Tak, ako to zaznelo i v príhovore primátora mesta, veríme, že čestné občianstvo Brezovej pod Bradlom bude pani Kataríne Salayovej-Jurkovičovej natrvalo pripomínať úctu a obdiv nás všetkých za jej podporu vzniku múzea a našu úctu k dielu jej starého otca, architekta Dušana Samuela Jurkoviča.

Mgr. Katarína Salayová-Jurkovičová je vnučkou architekta Dušana Samuela Jurkoviča, dcérou jeho syna Pavla. Vyštudovala fotografiu na Škole umeleckého priemyslu a novinárstvo na Univerzite Komenského v Bratislave. Vyše desať rokov bola redaktorkou časopisu Projekt – revue slovenskej architektúry. Pracovala v prezidentskej  kancelárii ako osobná tajomníčka prvej dámy pani Emílie Kováčovej, neskôr ako manažérka Nadácie Emílie a Michala Kováčovcov.
Na starého otca sa trochu pamätá. Zomrel, keď mala tri roky. Neskôr s rodičmi a starou mamou Jurkovičovou bývali spolu vo vile, ktorú architekt Jurkovič postavil pre svoju rodinu.
Dušan Samuel Jurkovič vo všeobecnom povedomí veľmi známy nebol pre nepriazeň bývalého režimu. Uznania sa mu dostalo až po jeho zmene. Po roku 1989 mu boli udelené, in memoriam, najvyššie štátne vyznamenania.
Pani Salayová-Jurkovičová je poslednou žijúcou vnučkou Dušana Jurkoviča. Aktívne sa zúčastňuje pripomínania odkazu architekta Dušana Jurkoviča na miestach jeho pôsobenia a teší ju rastúci záujem o jeho život a tvorbu.
Keď sme v roku 2014 začali pripravovať v Brezovej expozíciu venovanú Dušanovi Jurkovičovi, pani Salayová-Jurkovičová nášmu projektu uverila a podporila ho. Nezištne darovala Mestu Brezová pod Bradlom cenné osobné predmety svojho starého otca, architekta Jurkoviča. Darovaním týchto predmetov položila základ ku vzniku Pamätnej izby, po rozšírení od roku 2018 Múzea Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom – prvej a na Slovensku dosiaľ jedinej expozície venovanej architektovi Jurkovičovi. Dňa 19. decembra 2014 sa zúčastnila jej otvorenia.
Činnosť múzea pani Salayová-Jurkovičová naďalej sleduje, podporuje a propaguje, za čo jej patrí naša veľká úcta a vďaka.
 

Texty k fotografiám:

1 až 4)  slávnostné udelenie čestného občianstva

5)  návšteva múzea

6)  návšteva Dejinného pamätníka, miesta posledného odpočinku Dušana Samuela Jurkoviča

7)  pani Salayová-Jurkovičová na otvorení expozície 19. 12. 2014

8)  osobné predmety Dušana Samuela Jurkoviča darované pani Salayovou-Jurkovičovou

Milan Rastislav Štefánik (21. 7. 1880 Košariská – 4. 5. 1919 Ivanka pri Dunaji),
     narodil sa vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku ako príslušník neslobodného národa bez vlastnej správy, školstva i vlastnej inteligencie. Vyštudoval matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite v Prahe, kde získal aj doktorát. Vo vedeckej dráhe astronóma pokračoval v Paríži, kam odišiel v roku 1904. V čase I. svetovej vojny sa naplno venoval vojenskej a diplomatickej činnosti rodiaceho sa československého odboja.
     V septembri 1917 sa pre noviny New York World vyjadril slovami: „Bude tento svet bezpečným miestom pre demokraciu? Má malý národ práve toľko práva ísť svojou cestou, žiť svojím národným životom ako národ veľký? Táto vojna musí vyriešiť obe tieto otázky. A miestom, kde ich musí vyriešiť, je stredná Európa.“
     Generál Štefánik svoj národ oslobodil. Stal sa spoluzakladateľom Československej republiky – nového demokratického štátu, prinášajúceho Čechom a Slovákom i slobodu národnú. Jeho ďalšie činy prerušila tragická smrť pri návrate domov. Štefánikova vízia novej demokratickej Európy ako priestoru pre slobodné a rovnoprávne európske národy sa plne uskutočnila až po páde totalitných režimov v strednej Európe v roku 1989.
     Miestom posledného odpočinku generála Štefánika je jeho Mohyla na Bradle, ktorej autorom je architekt Dušan Samuel Jurkovič.

Program:



Program vo formáte jpg tu.

Nápisová doska doplnila v múzeu už vystavený originál busty z pomníka a bude trvalou súčasťou expozície múzea.
Link na videoreportáž tu. 

Možete ju navštíviť v čase od 8. júla do 26. augusta 2022 v našom múzeu.
Vernisáž: 8. júla 2022 o 17.00 hod.

Podujatie je súčasťou spomienky, konanej v Brezovej pod Bradlom pri príležitosti 607. výročia upálenia Majstra Jana Husa.

9.30 hod., Husov park, spomienková slávnosť pri pomníku
                   Majstra Jana Husa,

10.00 hod., evanjelický kostol, služby Božie,

11.00 hod., Múzeum D. S. Jurkoviča, predstavenie pôvodnej
                     nápisovej dosky z pomníka Majstra Jana Husa.

       Návštevy sa zúčastnilo šestnásť členiek klubu z deviatich krajín. Po komentovanej prehliadke múzea si pozreli diela D. S. Jurkoviča na brezovskom cintoríne – vstupnú bránu, náhrobok rodiny Papánkovcov a Dejinný pamätník, ktorý je zároveň miestom posledného odpočinku D. S. Jurkoviča. Pristavili sa aj pri náhrobku Samuela Jurkoviča, architektovho starého otca. Záver zájazdu patril návšteve najväčšieho Jurkovičovho diela – Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Za členky klubu pani Frecerová napísala: „Prispeli ste k zdokonaleniu obrazu, ktorý si postupne vytvárame o Dušanovi Jurkovičovi, a objasnili ste nám viacero nových súvislostí. Obdivujeme Vás, ako krásne udržiavate jeho pamiatku a ako kvalitne je vybudované a zariadené celé múzeum.“

Link na videozáznam nájdete i na webe nášho múzea v sekcii odborné činnosti.

        Rodákom sú zvlášť blízke najmä dve z prác Jána Juríčka - M. R. Štefánik, životopisný náčrt a Brezová pod Bradlom. Životopis M. R. Štefánik vyšiel počas krátkeho uvoľnenia režimu v roku 1968. No jeho druhé vydanie bolo zastavené, vytlačené exempláre boli v roku 1969 zošrotované a kniha bola vyradená zo všetkých knižníc na Slovensku! Životopis je cenný aj tým, že je napísaný pútavo a prístupne mladým čitateľom. Ján Juríček ho venoval Jane, svojej dcére, ktorá sa v škole nemohla dozvedieť, kto bol Štefánik. Kniha Brezová pod Bradlom, ktorej bol Ján Juríček zostavovateľom, vyšla v roku 1970 a bola prvou monografiou nášho mesta. Aj táto kniha narazila na nastupujúcu „normalizáciu“ režimu a iba časť nákladu sa podarilo dostať medzi ľudí. O kvalite monografie svedčí, že v roku 1998 mohla byť vydaná jej reedícia, doplnená o udalosti po roku 1970. Za „normalizácie“ bol kariérny postup Jána Juríčka pozastavený a do konca pôsobenia vo vydavateľstve Obzor zostal na poste radového redaktora.
        Videozáznam z návštevy pani Kepplovej v Múzeu D. S. Jurkoviča zhotovila Televízia Brezová pod Bradlom a bude dostupný i na webe nášho múzea. Pani Kepplová priblížila ťažké okolnosti tvorby svojho otca, i vydania jeho posledných kníh Martin Rázus, básnik a politika a Milan Hodža, Kapitola z dejín slovenskej, československej a európskej politiky, ktorých sa Ján Juríček, žiaľ, už nedožil. Návštevu pani Kepplovej v brezovskom múzeu zabezpečila pani Jela Juríčková, sesternica spisovateľa Jána Juríčka. Hovorila o zahraničných vydaniach životopisu M. R. Štefánik – o cyklostylovom vydaní vo Francúzsku pre potreby detí emigrantov, či prekladoch do angličtiny a japončiny. V mene mesta za návštevu poďakovala poslankyňa mestského zastupiteľstva a členka komisie kultúry, vzdelávania, mládeže, športu a cestovného ruchu Simona Nemcová. 

        Spomienkové slávnosti s cieľom sprítomniť Štefánikov odkaz čo najširšej verejnosti zorganizovalo mesto Brezová pod Bradlom v spolupráci s partnermi – obcou Košariská, obcou Priepasné, mestom Myjava, ministerstvom obrany, ozbrojenými silami, Trenčianskym samosprávnym krajom, Spoločnosťou M. R. Štefánika, Slovenským národným múzeom, Múzeom D. S. Jurkoviča, Spolkom rodákov M. R. Štefánika, Cirkevným zborom ECAV Brezová pod Bradlom a Cirkevným zborom ECAV Košariská - Priepasné. Pracovník múzea D. S. Jurkviča zabezpečoval organizáciu spomienkových slávností a v priestorich múzea sa konali sprievodné podujatia spomienkvých slávností.  
        Regionálna spomienková slávnosť sa uskutočnila 3. mája, v predvečer výročia Štefánikovej smrti. Hostí privítal primátor mesta Jaroslav Ciran, nasledoval príhovor Jaroslava Bašku, predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Duchovné slovo patrilo biskupovi východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Petrovi Mihočovi. Spomienka vyvrcholila tradičným zapálením vatier v rohoch Mohyly primátormi a starostami Štefánikovho rodného kraja a piesňou Kto za pravdu horí v podaní Mužského cirkevného spevokolu ECAV Brezová pod Bradlom.
        Celoslovenská spomienková slávnosť pripravená mestom v spolupráci s partnermi, najmä s ministerstvom obrany, ozbrojenými silami a Trenčianskym samosprávnym krajom, sa konala v sobotu 7. mája. Program na Bradle otvoril o 15. hod. prelet dvoch dopravných lietadiel ministerstva vnútra (plánovaný bol aj prelet vzdušných síl, pre zlé počasie v mieste vzletu však musel byť zrušený). Hostia si uctili generála Štefánika položením vencov, akt kladenia vencov vykonala Čestná stráž Ozbrojených síl SR za zvuku Vojenskej hudby Ozbrojených síl SR. Účastníkov spomienkovej slávnosti privítal primátor mesta Jaroslav Ciran. Štefánikova „vízia demokratickej Európy ako priestoru pre slobodné a rovnoprávne európske národy je zvlášť aktuálna práve dnes, v čase, kedy rovnoprávna a slobodná európska krajina čelí bezprecedentnému útoku svojho suseda a musí v 21. storočí bojovať nielen za svoju, ale aj za našu slobodu“, zdôraznil primátor. S príhovorom vystúpil predseda Národnej rady Boris Kollár. O Štefánikovi uviedol: „V základoch dnešnej slovenskej štátnosti sa nachádza veľa pevných kameňov, ktoré do nich vložil práve on. Preto si ho stále musíme pripomínať a musíme sa ním inšpirovať.“ Príhovor predniesla i štátna tajomníčka ministerstva kultúry Viera Leščáková, duchovné slovo patrilo Júliusovi Filovi, emeritnému biskupovi Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Program umelecky dotvárali piesne v podaní Danubius Singers. Pieseň Našiel som si v šírom poli, ktorej text napísal Štefánik a zhudobnil ho jeho priateľ Mikuláš Schneider Trnavský, zaspieval ukrajinský rodák, člen Slovenského filharmonického zboru Mykola Erdyk. V prednese Anny Valihorovej zaznela báseň Márie Kvetanovej Laur Štefánikovi. Bezplatnú autobusovú dopravu na Bradlo a späť poskytol Trenčiansky samosprávny kraj.
        K celoslovenskej spomienkovej slávnosti patrili i sprievodné podujatia – slávnostné služby Božie v brezovskom evanjelickom kostole, prezentácie Môj posledný let v infobode na Bradle, scénické prehliadky v Múzeu M. R. Štefánika v Košariskách, výstavy Hrdinovia bojov za slobodu a Štefánik a légie v Múzeu D. S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom a krátke filmy venované Štefánikovi v Národnom dome Štefánikovom v Brezovej pod Bradlom. 
        Ďakujeme všetkým, ktorí sa podieľali na spomienkových slávnostiach a prispeli k ich dôstojnému priebehu.

Program spomienkových slávností tu ku stiahnutiu: Program MRŠ 2022

Informácie o doprave (vrátane cestovného poriadku bezplatnej autobusovej dopravy) tu ku stiahnutiu: Doprava MRŠ 2022

Zástavy budú vyvesené až do septembra tohto roku, kedy si pripomenieme udalosti Brezovskej jesene roku 1848.

Šaškov dom bol pri príležitosti hurbanovského divadla 25. apríla 1848 vyzdobený červeno-bielymi zástavami. Takisto o tri dni neskôr, 28. apríla 1848, pri vyhlásení petície Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej na brezovskom rínku, Jozef Miloslav Hurban pri vyhlasovaní jednotlivých bodov Žiadostí podľa dobových svedectiev mával červeno-bielou zástavou. Na záver, keď zástupcovia jednotlivých obcí podpisovali Žiadosti, dostali červeno-biele zástavy. Tieto zástavy boli vtedy prvými slovenskými národnými zástavami. Modrá farba, ktorú dnes máme v trikolóre, pribudla až v septembri 1848 v Slovenskom povstaní. So spomínanými zástavami sa zhoduje i súčasná mestská zástava Brezovej, ktorá je tiež červeno-biela.

Na pamiatku 174. výročia udalostí brezovskej jari 1848 sme na Šaškovom dome vyvesili štátnu zástavu a repliku červeno-bielej zástavy z jari 1848. 
Autorom pamätnej tabule dejov roku 1848 na Šaškovom dome je architekt Dušan S. Jurkovič, ktorého predkovia sa udalostí roku 1848 aktívne zúčastnili. 

Ján Krutý, rodák z Brezovej pod Bradlom, bol posledným žijúcim členom oddielu Repta II. partizánskej brigády M. R. Štefánika.

Popisky k fotkám:
1)  Ján Krutý na Bradle na spomienkovej slávnosti pri príležitosti 98. výročia tragickej smrti gen. M. R. Štefánika konanej 6. 5. 2017
2)  Ján Krutý pri slávnostnom odhalení zrekonštruovaného pamätníka SNP v Dvoloch 6. 9. 2019

Program:
13.00 hod. premietanie spomienok účastníkov odboja v Múzeu D. S. Jurkoviča
14.00 hod. kladenie vencov na námestí a Dejinnom pamatníku na cintoríne
15.00 hod. Členská schôdza ZO SZPB v Dennom centre

Výstava sa uskutoční 11. marca až 14. apríla 2022.
Vstup voľný.

Článok tu: odborné činnosti

Správa o činnosti Múzea Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom v roku 2021

Múzeum Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom (ďalej len múzeum) je v zmysle § 16a zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov múzejným zariadením. Zriaďovateľom múzea je Mesto Brezová pod Bradlom. Múzeum je v zmysle § 7, ods. 5. pís. j zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zaevidované v evidencii múzejných zariadení pod registračným číslom ZMP/1/2015.

      Podobne ako v predchádzajúcom roku aj v roku 2021 do činnosti múzea zásadným spôsobom zasiahla pandémia Covid19. Pre opatrenia proti šíreniu koronavírusu muselo byť múzeum v r. 2021 uzatvorené ešte dlhšiu dobu než v predchádzajúcom pandemickom r. 2020: prvýkrát bolo uzatvorené až do 16. apríla 2021, druhýkrát bolo uzatvorené od 29. novembra do 16. decembra 2021.
      Pre opatrenia proti šíreniu pandémie bol od jesene obmedzený i maximálny počet návštevníkov múzea a neskôr povinne zavedené režimy povoľujúce vstup len návštevníkom očkovaným, testovaným a po prekonaní Covidu19 (režim OTP) a následne len očkovaným a po prekonaní Covidu19 (režim OP). V platnosti zostali dezinfekcia rúk pri vstupe a používanie rúška. V dôsledku pandémie sa výrazne zmenilo zloženie návštevníkov múzea. Pre pandémiu boli veľmi obmedzené školské zájazdy, v lete sa aspoň čiastočne vrátili zájazdy, turistické, či rôznych organizácií a spolkov. Od jesene návštevnosť klesla i z dôvodu opätovného obmedzenia maximálneho počtu návštevníkov a zavedenia režimov OTP a OP.
      Múzeum bolo v roku 2021 otvorené 143 dní. Najvyššia návštevnosť bola v letných mesiacoch (júl 452 návštev, august 521 návštev, september 391 návštev). Nulová návštevnosť bola pre uzatvorenie múzea v mesiacoch január, február, marec. Celková návštevnosť múzea v roku 2021 bola 1 911 návštev.
      Pre porovnanie v poslednom roku pred pandémiou, r. 2019 bolo múzeum otvorené 229 dní a malo 7264 návštev, v prvom pandemickom roku 2020 bolo múzeum otvorené 172 dní a malo 2 141 návštev.

      V roku 2021 mohli návštevníci popri základnej ponuke múzea, tvorenej jeho expozíciami, navštíviť 3 výstavy, múzeum pripravilo alebo sa spolupodieľalo na 7 podujatiach. Sme veľmi radi, že sme v jeseni mohli aspoň čiastočne obnoviť pandémiou prerušenú spoluprácu s brezovskou základnou školou. Panie učiteľky so žiakmi školy viackrát navštívili v múzeu výstavy Deň Ozbrojených síl Slovenskej republiky HRDINOVIA BOJOV ZA SLOBODU a ŠTEFAN OSUSKÝ, diplomat, politik, medzinárodný právnik, univerzitný pedagóg, publicista, slovenský národovec a československý vlastenec.

      V roku 2021 múzeum získalo darom 8 zbierkových predmetov. Pre obmedzenia spôsobené pandémiou Covid19 múzeum časť činnosti presunulo do virtuálneho priestoru na svoj web muzeumjurkovic.sk, presun časti činností do virtuálneho priestoru sa prejavil i v náraste počtu príspevkov na webe múzea. Činnosť múzea prezentoval pracovník múzea M. Valihora aj vo viacerých regionálnych a celoštátnych médiách (TASR, RTVS, TV Brezová, Novinky spod Bradla...). 

     Prehľad činnosti múzea v roku 2021

     Najvýznamnejšie akcie múzea v roku 2021:

     ● 27. 1. 2021 Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu múzeum na svojej webovej stránke uverejnilo mená židovských rodín z Brezovej pod Bradlom, z ktorých sedemdesiatdva mužov, žien i detí zahynulo v koncentračných táboroch.

     ● Od marca 2021 múzeum na svojej webovej stránke v sekcii odborné činnosti formou medailónov predstavuje významné osobnosti Brezovej pod Bradlom. Ich mená sú zaznamenané na žulových kvádroch Panteónu osobností Brezovej, ktorý mesto vybudovalo v rámci revitalizácie okolia pamätníkov Dr. Štefana Osuského a Dr. Jána Papánka na Nám gen. M. R. Štefánika. Autorom úvodného textu panteónu je PhDr. Slavomír Michálek, DrSc., riaditeľ Historického ústavu SAV. Na koncepcii a príprave panteónu sa podieľalo aj múzeum, výber osobností panteónu a údaje o nich pripravil pracovník múzea Matúš Valihora.

     ● 28. apríla 2021 múzeum v spolupráci s mestom Brezová pod Bradlom na Námestí gen. M. R. Štefánika vyvesili zástavy pod pamätnou tabuľou na Šaškovom dome. V čase pandémie sme si týmito zástavami symbolicky pripomenuli 173. výročie udalostí Brezovskej jari 1848.

     ● 3. mája 2021, v predvečer 102. výročia smrti, sa na Mohyle M. R. Štefánika na Bradle uskutočnila spomienková slávnosť. Štefánikovu osobnosť a jeho dielo si uctili ústavní činitelia na čele s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou a ďalší pozvaní hostia. Na príprave spomienkovej slávnosti sa organizačne, personálne i programom podieľalo aj múzeum. Žiaľ, pretrvávajúca negatívna pandemická situácia v okrese Myjava znemožnila uskutočniť celoštátne spomienkové slávnosti. Spomienková slávnosť sa teda konala len v obmedzenom rozsahu – pre pozvaných hostí, bez prítomnosti verejnosti. Hostia na čele s prezidentkou republiky navštívili i novovybudovaný infobod na Bradle. Múzeum v infobode zabezpečilo prezentáciu videodokumentu múzea Dušan Samuel Jurkovič Mohyla generála Štefánika na Bradle a panelovej výstavy Milan Rastislav Štefánik a tí, čo ho nasledovali, ktorej autorom je PhDr. Slavomír Michálek, DrSc. 

     ● 8. mája 2021 múzeum v čase pandémie príspevkom na svojej webovej stránke a článkom v mesačníku mesta pripomenulo 76. výročie konca II. svetovej vojny.

     ● 9. mája 2021 si múzeum v čase pandémie príspevkom na svojej webovej stránke pripomenulo Deň Európy - oslavu mieru a jednoty. Vďaka členstvu v Európskej únii zažíva aj Slovensko obdobie rozvoja a stability. Vďaka eurofondom mohlo vzniknúť aj naše múzeum.

     ● 27. júna 2021 múzeum na svojom webe v sekcii digitalizované exponáty predstavilo nový prírastok zbierky múzea, kartu vojaka Štefana Juríčka zo zajatia písanú na brezovej kôre.

     ● 6. júla 2021 pri príležitosti 606. výročia upálenia Majstra Jana Husa múzeum v príspevku na svojom webe bližšie predstavilo v múzeu vystavený originál busty z jediného pamätníka Majstra Jana Husa na Slovensku.

     ● 29. júla 2021 absolvovala prehliadku múzea skupina 52 pracovníkov ministerstva školstva v rámci programu EXOD.

     ● 7. augusta 2021 múzeum rado podporilo predstavenie novovybudovaného infocentra pre návštevníkov Bradla zapožičaním modelu Mohyly a videodokumentu o nej.

     ● 18. až 28. augusta 2021 bola v múzeu v spolupráci so Spoločnosťou Milana Rastislava Štefánika sprístupnená putovná panelová výstava Milan Rastislav Štefánik stopy života. Autorkou výstavy pripravenej Spoločnosťou Milana Rastislava Štefánika je PhDr. Ružena Kormošová, PhD., odborným konzultantom PhDr. Pavol Kanis, CSc. Výstava na deviatich paneloch poukázala na rôzne oblasti života a činnosti generála Milana Rastislava Štefánika. 

     ● 29. augusta 2021 pri príležitosti 77. výročia Slovenského národného povstania uverejnilo múzeum na svojom webe fotografiu Vojenského osobného preukazu pána Branislava Tvarožka podpísaného veliteľom povstania Jánom Golianom.

     ● 9. septembra 2021 sa v evanjelickom kostole v Brezovej pod Bradlom konala spomienka Nezabudnutí susedia, počas ktorej odzneli príhovory a boli čítané mená obetí holokaustu. Za múzeum sa spomienky zúčastnil Matúš Valihora. Pripomenul, že holokaust sa týkal aj Brezovej pod Bradlom a prečítal mená obetí holokaustu z Brezovej.

     ● 11. septembra 2021 sa v múzeu konala vernisáž výstavy Deň Ozbrojených síl Slovenskej republiky HRDINOVIA BOJOV ZA SLOBODU. Vernisáž pripravili občianske združenie Osobnosti Pod Bradlom v spolupráci s múzeom a Mestom Brezová pod Bradlom. Výstava na desiatich paneloch predstavila hrdinov bojov za našu slobodu z rokov 1848-1849, 1914-1918 a 1939-1945 vrátane bojov hurbanovských povstalcov z 22. 9. 1848 v Brezovej, na pamäť ktorých je 22. september Dňom Ozbrojených síl SR. Výstava mala byť súčasťou programu osláv Dňa Ozbrojených síl SR v Brezovej pod Bradlom 26. 9. 2021. Program osláv bol však pre pandémiu zrušený a výstava zostala prístupná v priestoroch múzea. Výstavu v rámci spolupráce s brezovskou základnou školou navštívili v sprievode paní učiteliek žiaci školy.

     ● 7. októbra 2021 bola v múzeu otvorená výstava ŠTEFAN OSUSKÝ, diplomat, politik, medzinárodný právnik, univerzitný pedagóg, publicista, slovenský národovec a československý vlastenec. Autorom výstavy je Mgr. Pavol Máťuš. Výstava na dvadsiatich paneloch približuje nielen Osuského dielo, ale napríklad aj jeho návštevy rodnej Brezovej. Sprístupnenie výstavy zabezpečili Slovenská národná knižnica, o. z. Osobnosti Pod Bradlom a múzeum. Hostí na otvorení privítala zástupkyňa primátora mesta Ing. Silvia Čuvalová. Štefana Osuského fundovane predstavil riaditeľ Historického ústavu SAV PhDr. Slavomír Michálek, DrSc. Výstava bola prístupná do 29. 10. 2021. Aj túto výstavu viackrát v sprievode paní učiteliek navštívili i žiaci brezovskej základnej školy.

     ● 11. novembra 2021 sme si v Brezovej pod Bradlom pri Pomníku slobody pripomenuli ukončenie I. svetovej vojny a uctili si Deň vojnových veteránov. Spomienky obmedzenej pandémiou sa zúčastnili zástupcovia mesta, cirkvi, múzea a viacerých miestnych spoločenských organizácií.

     ● 16. novembra 2021 si múzeum v čase pandémie aspoň príspevkom na svojom webe a neskôr i uverejnením článku v mesačníku mesta pripomenulo 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu a 32. výročie Nežnej revolúcie, v ktorej sme po štyroch desaťročiach totality získali späť našu súčasnú slobodu a demokraciu. Bez slobody, ku ktorej patria aj sloboda vedeckého bádania i sloboda vyjadrovania, by nebolo ani naše múzeum.

     ● 21. decembra 2021 múzeum v čase pandémie aspoň príspevkom na svojom webe pripomenulo 74. výročie úmrtia architekta Dušana Samuela Jurkoviča.

Životy ľudí sú v ohrození, prežívajú strach, bolesť a neistotu. Je veľmi dôležité, aby sme sa zomkli a podporili nielen duchovne, ale aj materiálne ľudí, ktorí sa ocitli nie svojou vinou v ťažkej životnej situácii.

Potrebujú základnú domácu drogériu, hygienické potreby, čistiace prostriedky, plienky, vlhčené utierky a trvanlivé potraviny, najlepšie v konzervách, pretože zásobovanie obchodov na Ukrajine nie je možné. Oblečenie a textil, prosíme, nenoste.

Zbierka sa uskutoční v Národnom dome Štefánikovom od 28. 2. 2022 do 3. 3. 2022 (vrátane) v čase od 12.00 hod. do 18.00 hod. Pracovník mesta bude v uvedenom čase na prízemí budovy,  ktorému môžete odovzdať darované veci.

Vyzbierané veci poskytne pravoslávnemu kláštoru v Hrušove na Ukrajine, 160 km od hranice so Slovenskou republikou, ktorý zbierku následne rozdelí pre utečencov prichýlených v tomto kláštore, ako aj v okolitých obciach.

Milí Brezovčania, podporte, prosím, v čo najväčšej miere túto zbierku, ktorá je veľmi žiadúca a v súčasnej dobe potrebná pre ľudí v núdzi.

V prípade otázok kontaktujte Ing. Jána Michálka, prednostu MsÚ na tel. č. 0905 722 856.

Ďakujeme veľmi pekne za vašu pomoc.

Za osobu v režime základ, sa považuje osoba bez ohľadu na imunitný status.

Naďalej zostávajú v platnosti:
- respirátor
- dezinfekcia rúk

Ešte neumrela Ukrajiny ani sláva, ani sloboda,
Ešte sa na nás, bratia Ukrajinci, osud usmeje.
Zhynú nepriatelia naši ako rosa na slnku,
Začneme konečne vládnuť v našej zemi.

Dušu, telo, obetujeme za našu slobodu,
Ukážeme, že sme bratia, z kozáckeho rodu.

                                     Štátna hymna Ukrajiny

 „Štefan Osuský je pre mňa vzorom diplomata, ktorý tvrdo, no zároveň inteligentne presadzoval záujmy svojho štátu v zahraničí,“ povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Štefan Osuský ako spoluautor Clevelandskej dohody spoluformoval americkú koncepciu povojnového usporiadania Európy a spolu s ďalšími krajanmi v USA dopomohol k naplneniu práva Slovákov a Čechov na sebaurčenie. Následne sa ako veľvyslanec v Londýne a v Paríži usiloval vybudovať mladému štátu reputáciu, ktorú zúročil v parížskych diplomatických rokovaniach. Ich výsledkom bolo vymedzenie československých hraníc Trianonskou mierovou zmluvou, ktorú podpísal spolu s ministrom zahraničných vecí, Edvardom Benešom.

„Osuský rozumel významu vzťahov so západnými spojencami pre vznik a udržanie slobodného, nezávislého a demokratického štátu v strednej Európe, a tieto dokázal efektívne rozvíjať a využívať,“ vyjadril sa minister I. Korčok. Ministri si pamiatku Štefana Osuského uctili počas pracovnej návštevy vo Washingtone, v rámci ktorej majú byť podpísané dohody prehlbujúce spoluprácu so Spojenými štátmi v oblastiach obrany a rozvojovej pomoci. Štefanovi Osuskému bol v roku 1992 udelený Rad T. G. Masaryka I. triedy in memoriam. V roku 2001 mu bol udelený Rad Bieleho dvojkríža II. triedy. V roku 2021 minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR I. Korčok rozhodol o pomenovaní novovznikajúcej letnej školy diplomacie po tomto významnom predstaviteľovi slovenskej diplomacie.

Zdroj: webová stránka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, https://www.mzv.sk/

Foto:
1) Hrob Štefana Osuského cintoríne Oak Hill vo Washingtone
2) Pamätník Štefana Osuského v rodnej Brezovej pod Bradlom 

Nezabúdajme, že to všetko začalo najprv šírením nenávisti. Potom pokračovalo označením židovských spoluobčanov za cudzí element, zbavením majetku a nakoniec ich životov. 
Z Brezovej pod Bradlom bolo do koncentračných a vyhladzovacích táborov deportovaných 77 mužov, žien a detí, 72 z nich neprežilo. Tvorili 72 z 84 obetí vojny v Brezovej, čoho následkom je vyhladenie celej jednej skupiny brezovských obyvateľov.

Na fotografii Brezová v Jad vašem - pamätníku obetí a hrdinov holokaustu v Jeruzaleme.
 

prajeme vám všetkým pokojné a láskyplné Vianoce. Odložme závisť, zášť, zahasme fakľu sváru. Nádej nech nám svieti do budúcich dní. Usilujme sa spoločne o porozumenie, toleranciu, vzájomný rešpekt. Želáme vám veľa zdravia, úspechov a spokojnosti.
Šťastný nový rok 2022.
                                                                 Múzeum D. S. Jurkoviča
                                                                 v Brezovej pod Bradlom

Dušan Samuel Jurkovič (23. 8. 1868 – 21. 12. 1947)
najväčší slovenský architekt prvej pol. 20. storočia
Pochádzal z národoveckej brezovskej rodiny, narodil s v Turej Lúke (dnes časť Myjavy). Vo svojej tvorbe cieľavedome uplatňoval prvky ľudovej kultúry i moderné trendy európskej architektúry. Bol autorom nielen pôvabných secesných budov, ale aj moderných funkcionalistických stavieb, či pôsobivých pomníkov a pamätníkov. V rokoch 1889 až 1918 pôsobil na Morave, po roku 1918 na Slovensku. Svojím životom i dielom sa natrvalo zapísal do kultúrneho dedičstva oboch národov. Jurkovičov význam dokladá i skutočnosť, že jeho tvorba mala a má aj medzinárodný ohlas i uznanie, a rozmer takpovediac stredoeurópsky – jeho stavby sa nachádzajú na území troch dnešných štátov - Česka, Slovenska a Poľska (Jurkovičove haličské cintoríny).

Foto
1) Dušan Jurkovič okolo roku 1904

2) Dušan Jurkovič s manželkou Boženou rod. Bartelmusovou a synmi

3) Miesto posledného odpočinku Dušana Jurkoviča v Dejinnom pamätníku na cintoríne v Brezovej pod Bradlom, ktorý sám navrhol

Vstup možný iba návštevníkom:
- kompletne očkovaným,
- tým, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 
  v období pred nie viac ako 180 dňami.

Maximálne 6 navštevníkov súčasne
(neplatí pre deti do 12 rokov v sprievode dospelej osoby).

- respirátor
- dezinfekcia rúk

Článok tu: odborné činnosti

Článok tu: odborné činnosti

Pripomeňme si priebeh novembra 1989 u nás, v Brezovej pod Bradlom:

17. novembra 1989 sa v Prahe sa konala režimom oficiálne povolená študentská manifestácia pri príležitosti 50. výročia smrti študenta Jana Opletala – obete nacistického režimu. Po jej ukončení sa časť študentov premiestnila do centra mesta, kde bola na Národní třídě brutálne rozohnaná príslušníkmi bezpečnostných zložiek.
Brutálny zásah proti študentom na Národní třídě režim tajil. V Československej televízii odvysielali zábery zo zásahu až po protestoch verejnosti a až 24. 11. 1989, teda až týždeň po udalostiach! U nás, v Brezovej pod Bradlom, zábery zo zásahu videli mnohí ľudia skôr. Vďaka blízkosti hranice zachytávali signál rakúskej televízie ORF, ktorá v spravodajstve zábery zo zásahu odvysielala.

Vo vtedajšom podniku Pružináreň a strojáreň, Brezová pod Bradlom, vznikol prípravný koordinačný výbor. Výbor vydal vyhlásenie, v ktorom odsúdil „brutálny zásah poriadkových síl proti účastníkom študentskej manifestácie“ 17. 11. 1989 v Prahe. Podporil programové vyhlásenia združení študentov vysokých škôl, Občianskeho fóra a občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu.
Prípravný koordinačný výbor zároveň vyzval k účasti na demonštratívnom generálnom štrajku na námestí v Brezovej pod Bradlom 27. 11. 1989. Súhlas s vyhlásením výboru vyjadrilo podpisom na listinách 1 340 pracovníkov podniku! Toto vyhlásenie pravdivo uviedlo, že: „17. november nie je príčinou, ale vyhrotením celospoločenskej krízy, ktorá sa prehlbovala stagnáciou politického a hospodárskeho vývoja v posledných dvadsiatich rokoch“.
Počas generálneho štrajku 27. novembra 1989 sa konalo zhromaždenie i na námestí v Brezovej pod Bradlom.

Na poludnie 27. novembra 1989 vstúpilo v celom vtedajšom Československu pod heslom Koniec vlády jednej strany do dvojhodinového generálneho štrajku 75 % tovární, úradov, škôl a obchodov.
Úspech generálneho štrajku presvedčivo ukázal, že komunistický režim stratil podporu obyvateľstva a revolučné zmeny už nie je možné zvrátiť.
7. 12. 1989 odstúpila komunistická federálna vláda, 10. 12. bola vymenovaná nová vláda a odstúpil prezident Gustáv Husák. 28. 12. Federálne zhromaždenie zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka, 29. 12. bol za prezidenta republiky zvolený Václav Havel. V dňoch 8. a 9. júna 1990 sa uskutočnili slobodné voľby.

Foto: generálny štrajk na námestí v Brezovej pod Bradlom 27. novembra 1989

Symbolicky ju otvoril hlas kostolných zvonov. Zazneli duchovné slovo a modlitba evanjelického farára Jána Lichanca. Primátor mesta Jaroslav Ciran vzdal úctu našim predkom padlým v prvej svetovej vojne, čs. legionárom, dobrovoľníkom z rokov 1918-19 i dobrovoľníkom padlým v hurbanovských bojoch 22. 9. 1848, ktorých mená sú vyryté na Pomníku slobody i všetkým vojnovým veteránom. Pripomenul, že dnes sa v Bratislave na budove bývalej Legiobanky na Grösslingovej ul. slávnostne odhaľuje tabuľa na pamiatku významných legionárov Slovákov, ktorí bojovali v čs. légiách a na ktorej sú uvedení traja naši brezovskí rodáci - Ján Papánek, Ján Tvarožek a Juraj Tvarožek.

Múzeá, galérie, výstavné siene a knižnice

Povolené s podmienkou dodržania maximálneho počtu osôb pre jednotlivé protokoly

Základ:

• zakázané

OTP:

• individuálne prehliadky
• maximálne 1 osoba na 15 m2

Kompletne zaočkovaní:

• bez obmedzení

Pripomínanie si vzniku samostatného česko-slovenského štátu na bradlianskej Mohyle má hlbokú tradíciu. Oheň na Mohyle bol za prvej Česko-slovenskej republiky zapaľovaný nielen 3. mája v predvečer výročia Štefánikovej tragickej smrti, ale i 27. októbra v predvečer výročia vzniku republiky. A vďaka partizánom horel oheň k výročiu republiky na Mohyle napriek zákazu aj v čase II. svetovej vojny.
Vychádzajúc z tejto tradície si štátny sviatok v čase opäť rastúcej pandémie Covidu19 pripomenieme symbolicky – zapálením ohňa na mieste posledného odpočinku spoluzakladateľa samostatného česko-slovenského štátu generála Milana Rastislava Štefánika.

K našej štátnosti sa hrdo hlásime. Pripomíname si ju na mieste pamäti národa – Mohyle Milana Rastislava Štefánika na Bradle.

Výstavu uviedol riaditeľ Historického ústavu SAV, autor monografie Štefana Osuského, PhDr. Slavomír Michálek, DrSc. 
Reportáž TV Brezová z otvorenia výstavy nájdete tu.

Výstavu si môžete pozrieť v priestoroch Múzea D. S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom do 29. októbra 2021 v otváracích hodinách múzea.

Výstava je prístupná 8. až 29. októbra 2021 v otváracích hodinách múzea.
Autor výstavy: Mgr. Pavol Máťuš.
Vstup voľný. Tešíme sa na vašu návštevu.

Pán Ján Krutý je posledným žijúcim členom Oddielu Repta II. partizánskej brigády M. R. Štefánika, pán Branislav Tvarožek posledným žijúcim členom Vysokoškolského strážneho oddielu sprevádzajúceho veliteľov Povstania Jána Goliana a Rudolfa Viesta.
Dokument bude reprízovaný na RTVS : 2 v stredu 6. 10. o 15.05 hod. 

foto 1
Ján Krutý na májovej spomienkovej slávnosti na Mohyle gen. M. R. Štefánika

foto 2
Branislav Tvarožek pri otvorení nášho múzea

Múzeá, galérie, výstavné siene a knižnice

Povolené s podmienkou dodržania maximálneho počtu osôb pre jednotlivé protokoly

Základ:

• individuálne prehliadky

• maximálne 1 osoba na 15 m2

OTP:

• hromadné prehliadky do 10 osôb

Kompletne zaočkovaní:

• bez obmedzení

22. september je Dňom Ozbrojených síl Slovenskej republiky na pamiatku prvých víťazných bojov Slovenského povstania z 22. 9. 1848 v Brezovej pod Bradlom.
Autorom Pamätníka hurbanovských bojov na Prietržskej ceste, jednom z miest víťazných bojov z 22. septembra 1848 je architekt Dušan S. Jurkovič. Hurbanovské boje za slobodu boli architektovi Jurkovičovi blízke. Bol synovcom manželky J. M. Hurbana, na ktorého si dobre pamätal, architektov otec bojoval ako dobrovoľník v povstaleckom vojsku, otcov bratranec dokonca v bojoch 22. 9. 1848 zahynul.
Dňu Ozbrojených síl slovenskej republiky je venovaná aj aktuálna panelová výstava prístupná v priestoroch nášho múzea.

Článok tu: odborné činnosti

Reportáž TV Brezová z otvorenia výstavy tu.
Výstavu si môžete pozrieť v priestoroch Múzea D. S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom v dňoch 12. - 24. 9. 2021 v otváracích hodinách múzea.

Zdroje k obrázkom výstavy nájdete v sekcii odborné činnosti.

Výstava bude prístupná v priestoroch Múzea D. S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom v dňoch 12. - 24. 9. 2021 v otváracích hodinách múzea.

     

Realizované s finančnou podporou Ministerstva obrany
Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah tohto
dokumentu je výlučne zodpovedné o. z. Osobnosti Pod Bradlom.

Evanjelická cirkev sa pripojila k iniciatíve Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike a brezovský kostol tak bol jedným zo šesťdesiatich ôsmich miest na Slovensku, v ktorých sa spomienka "NEZABUDNUTÍ SUSEDIA" konala.
Za Múzeum D. S. Jurkoviča sa spomienky zúčastnil Matúš Valihora, Pripomenul, že holokaust sa týkal aj Brezovej pod Bradlom a prečítal mená obetí holokaustu z Brezovej.
Reportáž zo spomienky od TV Brezová so môžete poztieť tu. 

Pán Branislav Tvarožek, narodený 2. decembra 1925 v Loku, pochádza z významnej brezovskej rodiny Tvarožkovcov a v Brezovej istý čas vyrastal. Vychovaný bol v ideáloch demokracie a v štefánikovskom duchu. V jeseni 1942 ako stredoškolák písal heslá proti nacizmu, za čo ho vyšetrovali, väznili a vylúčili zo všetkých vyšších škôl na Slovensku. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa v polovici septembra dostal do Banskej Bystrice a stal sa členom Vysokoškolského strážneho oddielu. Veliteľov povstania Jána Goliana a Rudolfa Viesta sprevádzal až do posledných chvíľ. Padol do zajatia, no podarilo sa mu ujsť. Dostal sa k otcovi do Nového Mesta nad Váhom, kde sa zapojil do odboja. V roku 1949 poskytol nocľah bratrancovi Živodarovi Tvarožkovi, ktorý sa tajne vrátil do ČSR z americkej okupačnej zóny. V nespravodlivom procese Tvarožek a spol. dostal bratranec trest smrti, zmenený neskôr na doživotie a Branislav bol odsúdený na 5 rokov, ktoré strávil na Jáchymovsku v trestaneckom tábore Rovnost.

Za svoju odbojovú činnosť získal Branislav Tvarožek viaceré vyznamenania a ocenenia, 2. 1. 2020 mu Prezidentka Slovenskej republiky udelila Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.

Pán Branislav Tvarožek má silné citové väzby k Brezovej, kde vyrastal a chodil do školy. Prispel finančne, no najmä venovaním cenných predmetov spojených s Brezovou a svojou rodinou, k vzniku nášho Múzea Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom.

Reportáž TV Brezová z otvorenia výstavy

Výstavu pripravenú Spoločnosťou Milana Rastislava Štefánika môžete v múzeu navštíviť do 29. augusta 2021 v otváracích hodinách múzea. 

Autorkou výstavy pripravenej Spoločnosťou Milana Rastislava Štefánika je PhDr. Ružena Kormošová, PhD., odborným konzultantom PhDr. Pavol Kanis, CSc. Výstava na deviatich paneloch poukazuje na rôzne oblasti života a činnosti generála, PhDr. Milana Rastislava Štefánika. 

Výstava vznikla s finančnou podporou predsedu vlády SR.
 

Prevádzkovatelia infocentra - Región Štefánik s.r.o. - pripravili bohatý program. Nechýbalo v ňom pozorovanie nočnej oblohy ďalekohľadmi hvezdárne v Hlohovci, projekcia v prenosnom planetáriu... K dobrej pohode prispeli Café Milánek, stánky s občerstvením i ponuka v Chate Bradlo.

V infocentre návštevníkom pútavou formou predstavili myšlienku architekta Dušana S. Jurkoviča vytvoriť "dielo hodné legendárneho života Štefánikovho plného súzvuku hrdinstva, harmónie a krásy" - Mohylu Milana Rastislava Štefánika na Bradle. 

Naše múzeum rado podporilo podujatie zapožičaním modelu Mohyly a videodokumentu o nej.

Obaja menovaní sa o 14.00 hod. zúčastnili i spomienkovej slávnosti 141. narodenia generála Štefánika konanej pred jeho rodným domom na Košariskách.

Pomník Majstra Jana Husa sa nachádza v rovnomennom parku na Ul. J. M. Hurbana V Brezovej pod Bradlom. Na čelnej strane pylónu je čierna mramorová doska s textom: Ján Hus, mučedlník pravdy Kristovej, upálený v Kostnici r. 1415. Na zadnej strane pylónu je čierna mramorová doska s textom: Na pamiatku oslobodenia venovala Kostnická Jednota, Ústredie Československých evanjelikov v Prahe. Postavené 6. VII. 1922 nákladom ev. a. v. Cirkve brezovskej. Na ľavej strane pylónu je citát J. Husa: Milujte se vespolek a stůjte v jednote. M. J. Hus. Na pravej strane pylónu je čierna mramorová doska s biblickým textom z evanjelia apoštola Jána: Poznajte pravdu a pravda vás vyslobodí. Kristus /Ján 8, 32/.
Pieskovcový pomník je dielom akademického sochára Františka Fabiánka. Je autorskou kópiou jeho dvoch pamätníkov Jana Husa v Hradci Králové. Prvý stojí od r. 1912 na dnešnej Nezvalovej ul. pri kostole českobratskej cirkvi. Druhý Husov pomník v Hradci Králové bol postavený v roku 1914 vo Fialových sadech (dnes Sukovy sady).
Akademický sochár František Fabiánek (1884 Boskovice – 1967 Brno) bol figuralista, dokázal zachytiť citový výraz tváre. V rokoch 1905 – 1910 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u Josefa Václava Myslbeka. V roku 1910 súkromne študoval v parížskom ateliéri francúzskeho sochára Augusta Rodina. Vo svojej tvorbe sa venoval najmä portrétom, plastike a pomníkom.

Pomník Majstra Jana Husa v Brezovej slávnostne odhalili 9. 7. 1922 za účasti biskupa západného dištriktu evanjelickej a. v. cirkvi Samuela Zocha, dekana Husovej evanjelickej fakulty bohosloveckej v Prahe Ferdinanda Hrejsu, zástupcov vlády i župných orgánov. Slávnostnú reč mal brezovský evanjelický farár Ján Lichner.
Od roku 1963 je pomník pamiatkovo chránený. Pri výstavbe sídliska na Hornom rade bol pomník preložený na dnešné miesto na Ul. J. M. Hurbana. Dňa 29. júna 1988 bol opätovne odhalený. V septembri až decembri 2015 pomník zreštaurovali sochári Ján Fečo a Andrej Baník. Pre zvetrávanie busty pomníka sochári vytvorili jej kópiu, ktorú umiestnili na pamätníku a originál busty odporučili umiestniť v interiéri. Náklad na obnovu uhradili ministerstvo kultúry v dotačnom programe Obnovme si svoj dom a mesto Brezová pod Bradlom.

Originál busty našiel dôstojné miesto v roku 2018 v našom, vtedy zriadenom, múzeu. Je cennou súčasťou expozície Brezová.

Kartu poslal Štefan Juríček v roku 1915 zo zajatia v Rusku, do ktorého sa dostal ako rakúsko-uhorský vojak v čase I. svetovej vojny. Dopĺňa do múzea už skôr darované legionárske uniformy a súčasti výstroja Štefana Juríčka. Fotografie karty i prepis a preklad jej textu nájdete v sekcii digitalizované exponáty.

V ocenení sa uvádza: Požiar prvej realizovanej stavby architekta Dušana Jurkoviča sa zdal byť nenahraditeľnou stratou. Múzeum pristúpilo nielen k rekonštrukcii objektu, ale i k jeho vedeckej obnove pri výraznej podpore verejnosti. Po dôkladnom prieskume bol Libušín znovu vybudovaný vo svojej podobe z roku 1925.

Gratulujeme ocenenému Národnímu muzeu v přírodě Rožnov pod Radhoštěm!


foto: Národní muzeum v přírodě Rožnov pod Radhoštěm

      Týmito slovami sa 3. mája, v predvečer 102. výročia smrti, na Štefánikovej Mohyle na Bradle začala spomienková slávnosť. Štefánikovu osobnosť a jeho dielo si uctili ústavní činitelia na čele s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou a ďalší pozvaní hostia. Na príprave spomienkovej slávnosti sa organizačne, personálne i programom podieľalo aj Múzeum D. S. Jurkoviča.

      Spoluzakladateľ našej štátnosti, vedec, vojak, diplomat a štátnik Milan Rastislav Štefánik, je jednou z kľúčových osobností našich dejín. Je tradíciou, že miestom a časom vyvrcholenia spomienky a oslavy Štefánikovho diela sú májové slávnosti na Bradle. Žiaľ, pretrvávajúca negatívna pandemická situácia v okrese Myjava nám znemožnila uskutočniť celoštátne spomienkové slávnosti tak ako po minulé roky – za účasti tisícov návštevníkov z celej našej vlasti. Spomienková slávnosť zorganizovaná Mestom Brezová pod Bradlom a Slovenským národným múzeom sa teda konala len v obmedzenom rozsahu – pre pozvaných hostí, bez prítomnosti verejnosti.
      V Múzeu M. R. Štefánika v Košariskách slávnostne otvorili novú expozíciu Milan Rastislav Štefánik. Generál – osloboditeľ. Expozícia svojím stvárnením a obsahovou náplňou vizualizuje nielen významné životné etapy gen. M. R. Štefánika, ale predstavuje ho aj ako znalca umenia, človeka mnohopočetných záľub, ako Slováka, ktorý bol vždy hrdý na svoj pôvod a zostal verný svojmu národu a svojim myšlienkam. Predstavitelia samospráv a Spoločnosti M. R. Štefánika podpísali v múzeu memorandum o spolupráci.
      Spomienková slávnosť vyvrcholila na Štefánikovej bradlianskej Mohyle. Hostia si jeho pamiatku uctili položením kvetov. Zazneli hymna SR a báseň Milana Rúfusa Bradlo 1990.
      V mene domácich uvítal hostí primátor mesta Jaroslav Ciran. Vyjadril želanie, aby „spomienková slávnosť bola dôstojným pripomenutím života a diela najväčšieho Slováka a zároveň veľkého Európana Milana Rastislava Štefánika. Nasledovali príhovory hostí.
       „Ani najtragickejšia smrť nemôže prekryť to, kým Milan Rastislav Štefánik bol a čím všetkým sa zaslúžil, že náš národ sa stal štátotvorným národom samostatného česko-slovenského štátu.“ povedala v úvode svojho vystúpenia prezidentka republiky Zuzana Čaputová. V závere prezidentka zdôraznila, že: „Po desaťročiach historických turbulencií máme možnosť štefánikovskú politiku uskutočňovať. Keby sme túto možnosť nevyužili, spreneverili by sme sa odkazu, ktorý nám Milan Rastislav Štefánik zanechal.“ Predseda Národnej rady Boris Kollár vo svojom príhovore deklaroval: „Je len málo takých osobností slovenských dejín, ktoré sa zapísali do sŕdc celých generácií Slovákov, ako práve Milan Rastislav Štefánik.“ V mene vlády vystúpila ministerka kultúry Natália Milanová. Z jej príhovoru vyberáme: „Svojím štúdiom, sebarealizáciou a súčasne neúnavnou prácou pre spoločnosť sa im Milan Rastislav Štefánik stal národným hrdinom, s ktorým sa vedeli stotožniť predchádzajúce i súčasné generácie. Stal sa ideálom hodným nasledovania, zdrojom inšpirácie a vnútornej sily.“ Zo zahraničných hostí na Mohyle prehovoril veľvyslanec Francúzskej republiky Christophe Léonzi. Nasledovalo vystúpenie predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslava Bašku. Záver pietneho aktu na Mohyle patril duchovnému slovu generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Ivana Eľka.
      Hostia na čele s prezidentkou republiky navštívili novovybudovaný infobod na Bradle, ktorý im autorsky predstavil architekt Martin Šlahor. Múzeum Dušana Samuela Jurkoviča v infobode zabezpečilo prezentáciu videodokumentu múzea Dušan Samuel Jurkovič Mohyla generála Štefánika na Bradle a panelovej výstavy Milan Rastislav Štefánik a tí, čo ho nasledovali, ktorej autorom je je PhDr. Slavomír Michálek, DrSc. 
      Infobod vybudovaný z financií získaných od vlády SR bude slúžiť ako dosiaľ chýbajúce potrebné zázemie pre návštevníkov Bradla. Celá stavba infobodu je zapustená do terénu. Jej umiestnenie, tvar, zvolené materiály i stvárnenie jednotlivých detailov plne rešpektujú dominanciu Štefánikovej Mohyly a zachovanie chránených pohľadov na ňu.
      Infobod spolu so zrekonštruovanou a verejnosti opäť prístupnou strážnicou (chatou) na Bradle, dosiaľ zrealizovanými vegetačnými úpravami Bradla a Múzeom D. S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom sú súčasťou budovania Areálu Bradlo ako miesta pamäti národa. Ako miesta rozvíjajúceho naše vlastenectvo a predstavujúceho hodnoty našej štátnosti. 
      Spomienkovú slávnosť ukončilo tradičné zapálenie ohňov v rohoch bradlianskej Mohyly. Vyjadrovali aj naše želanie byť symbolom viery v naše sily v čase boja s pandémiou.

V Deň Európy 9. mája si pripomíname výročie Schumanovej deklarácie. Robert Schuman, vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí, vo svojom prejave 9. 5. 1950 navrhol novú podobu politickej spolupráce v Európe zabraňujúcej vojnám medzi európskymi národmi. Jeho víziou bolo vytvorenie európskej inštitúcie, ktorej úlohou by bolo riadenie spoločného trhu s uhlím a oceľou. Zmluva vedúca k vytvoreniu takéhoto orgánu bola podpísaná o rok neskôr. Návrh Roberta Schumana sa považuje za začiatok budovania toho, čo je dnes Európskou úniou.

Medzinárodnú spoluprácu presadzovali aj naši rodáci, diplomati Štefan Osuský vo vtedajšej Spoločnosti národov a Ján Papánek pri vzniku OSN.

Nestotožňovali sa totalitným režimom Slovenskej republiky. Najprv pomohli približne osemdesiatim českým vlastencom pri úteku z Protektorátu. Neskôr, od roku 1943, pomáhali z koncentračných táborov utekajúcim príslušníkom Červenej Armády, i zostreleným spojeneckým letcom, ukrývali židovských spoluobčanov. Faktom je i to, že náš kraj bol jednou z mála oblastí západného Slovenska kde možno po vypuknutí Slovenského národného povstania hovoriť o ozbrojenom povstaní. V Brezovej a okolí pôsobil pod velením Jána Reptu Oddiel Repta II. Štefánikovej brigády. Partizáni dokázali úspešne pôsobiť až do konca vojny a 7. apríla 1945 za podpory Červenej armády oslobodili Brezovú. V boji za slobodu bolo umučených alebo padlých 12 občanov. II. svetová vojna priniesla najväčšie utrpenie brezovským Židom. Z Brezovej bolo do koncentračných táborov deportovaných 77 Židov, dospelí, rodiny i deti – 72 z nich zahynulo.

Odboja sa aktívne zúčastnil aj architekt Dušan Jurkovič i napriek vysokému veku a zdravotným problémom. Vo svojej bratislavskej vile uchovával zásielky pre odboj. Od podnikateľov v Brezovej vybral na odboj 180 000 korún, od továrnika Micheru 1 900 000 korún. Do odboja za zapojili i Jurkovičovi synovia.

Na jar 1848 bol Šaškov dom pri príležitosti hurbanovského divadla 25. 4. vyzdobený červeno-bielymi zástavami. Takisto o 3 dni neskôr, 28. 4. 1848, pri vyhlásení petície Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej na brezovskom rínku, Jozef Miloslav Hurban pri vyhlasovaní jednotlivých bodov Žiadostí podľa dobových svedectiev mával červeno-bielou zástavou. Na záver, keď zástupcovia jednotlivých obcí podpisovali Žiadosti, dostali červeno-biele zástavy. Tieto zástavy boli vtedy prvými slovenskými národnými zástavami. Modrá farba, ktorú dnes máme v trikolóre, pribudla až v septembri 1848 v Slovenskom povstaní. So spomínanými zástavami sa zhoduje i súčasná mestská zástava Brezovej, ktorá je tiež červeno-biela.
Na pamiatku 173. výročia udalostí brezovskej jari 1848 sme na Šaškovom dome vyvesili štátnu zástavu a repliku červeno-bielej zástavy z roku 1848. Budú vyvesené až do septembra tohto roku, kedy si pripomenieme udalosti Brezovskej jesene roku 1848. Autorom pamätnej tabule na Šaškovom dome je architekt Dušan S. Jurkovič, ktorého predkovia sa udalostí roku 1848 aktívne zúčastnili. 

- maximálne 5 osôb na miestnosť
- povinný respirátor a dezinfekcia rúk
- negatívny test na COVID-19
Tešíme sa na vašu návštevu.

Toto sú úvodné slová PhDr. Slavomíra Michálka, DrSc., riaditeľa Historického ústavu SAV, zaznamenané na prvom z pätnástich žulových kvádrov s menami významných osobností Brezovej pod Bradlom. Spolu tvoria pamätnú stenu, ktorú buduje Mesto Brezová pod Bradlom v rámci revitalizácie okolia pamätníkov Dr. Štefana Osuského a Dr. Jána Papánka na Nám gen. M. R. Štefánika. Autorom architektonického stvárnenia revitalizácie je Ing. Martin Šlahor. Prostriedky na realizáciu získalo Mesto od vlády Slovenskej republiky. Na koncepcii a príprave panteónu osobností Brezovej sa podieľalo aj Múzeum Dušana S. Jurkoviča, výber osobností panteónu a údaje o nich pripravil pracovník múzea Matúš Valihora. 
Postavy Brezovej pod Bradlom a panteónu jej osobností Vám postupne predstavíme v sekcii webu múzea odborné činnosti, prvý diel je venovaný Lukášovi – prvému známemu richtárovi Brezovej z roku 1568.

      Múzeum Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom (ďalej len múzeum) je v zmysle § 16a zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov múzejným zariadením. Zriaďovateľom múzea je Mesto Brezová pod Bradlom. Múzeum je v zmysle § 7, ods. 5. pís. j zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zaevidované v evidencii múzejných zariadení pod registračným číslom ZMP/1/2015.

      Vďaka dotácii vlády Slovenskej republiky, ktorú múzeum získalo, mohlo v roku 2020 rozšíriť svoju ponuku. Pre múzeum vznikol nový videodokument Dušan Samuel Jurkovič Mohyla generála Štefánika na Bradle. Do expozície pribudli cenné uniformy a časti výstroja príslušníka československých légií Štefana Juríčka. Časť dotácie bola použitá aj na prípravu budúceho rozvoja – štúdiu rozšírenia múzea.
      V roku 2020 mohli návštevníci popri základnej ponuke múzea, tvorenej jeho expozíciami, absolvovať 11 ďalších podujatí – výstav, prezentácií a programov pre verejnosť.   

      Do činnosti múzea v roku 2020 zásadným spôsobom zasiahla koronakríza. Pre opatrenia proti šíreniu koronavírusu muselo byť múzeum opakovane uzatvorené:
      prvýkrát v dňoch 11. 3. až 4. 6. 2020,
      druhýkrát od 26. 10. do 3. 11. 2020,
      tretíkrát od 21. 12. 2020 až do súčasnosti.
      Pre opatrenia proti šíreniu koronavírusu bol obmedzený i maximálny počet návštevníkov. V júni najviac 7 osôb súčasne v jednom expozičnom priestore, opäť od 1. 10. do 23. 10. najviac 7 osôb a od 3. 11. do 18. 12. najviac 5 osôb v jednom expozičnom priestore. Zároveň boli vyžadované dezinfekcia rúk pri vstupe a používanie rúška. V dôsledku koronakrízy sa výrazne zmenilo zloženie návštevníkov múzea. Pre dlhodobé uzatvorenia škôl takmer úplne chýbal segment školských zájazdov, v lete sa aspoň čiastočne vrátili obvyklé organizované zájazdy, najmä turistické, či rôznych organizácií a spolkov. Od jesene návštevnosť klesla i z dôvodu výrazného opakovaného protipandemického obmedzenia maximálneho počtu návštevníkov.
      Múzeum bolo v roku 2020 otvorené 172 dní. Najvyššia návštevnosť bola v letných mesiacoch (júl 408 návštev, august 450 návštev, september 361 návštev). Nulová návštevnosť bola pre uzatvorenie múzea v mesiacoch apríl a máj. Celková návštevnosť múzea v roku 2020 bola 2 141 návštev. V porovnaní s rokom 2019 (7 264 návštev) ide o značný pokles návštevnosti.

      Múzeum pre obmedzenia spôsobené koronakrízou časť činnosti presunulo do virtuálneho priestoru na svoj web muzeumjurkovic.sk, ktorý napĺňal pracovník múzea M. Valihora. Činnosť múzea prezentoval M. Valihora aj vo viacerých regionálnych a celoštátnych médiách (TASR, RTVS, TV Brezová, Novinky spod Bradla...). 

     Prehľad činnosti múzea v roku 2020

    



Najvýznamnejšie akcie múzea v roku 2020:

     ● 24. 1. 2020 brezovský Klub spoločnosti M. R. Štefánika v múzeu zorganizoval audiovizuálnu prezentáciu Jána Valihoru Cesta okolo sveta. Podujatia sa zúčastnilo 40 návštevníkov.

     ● 21. 2. 2020 sa v múzeu uskutočnila prednáška a vizuálna prezentácia Ondreja Janšta Caproni Ca-3, bombardér, na ktorom zahynul M. R. Štefánik. V prvej prezentácii Ondrej Janšto priblížil vznik, vývoj a nasadenie bombardéra Caproni Ca-3. Druhú prezentáciu venoval osudovému letu 4. mája 1919, pri ktorom generál Štefánik i talianski letci zahynuli. Podujatia sa zúčastnilo vyše 50 návštevníkov. Vizuálne časti oboch prezentácií sú uverejnené na webe múzea v sekcii odborné činnosti.

     ● Vo februári až máji 2020 vznikol pre návštevníkov múzea nový 10-minútový videodokument Dušan Samuel Jurkovič Mohyla generála Štefánika na Bradle. Videodokument predstavuje vznik myšlienky pochovať generála Štefánika na Bradle, jeho pohreb, stavbu bradlianskej Mohyly, nerealizované plány na jej rozšírenie i jej význam ako miesta pamäti národa. Obsahuje vzácne filmové zábery zo Štefánikovho pohrebu na Bradle aj zábery architekta Jurkoviča. Tvorbe videodokumentu predchádzal pramenný výskum a sú v ňom použité filmové zábery a fotografie z domácich i zahraničných inštitúcií. Videodokument bol zrealizovaný z dotácie vlády Slovenskej republiky na činnosť múzea. Autorom námetu a scenára videodokumentu je Matúš Valihora. Videodokument je prezentovaný na veľkoplošnej obrazovke.

     ● 24. 4. 2020 v čase koronakrízy obmedzujúcej verejné podujatia múzeum zorganizovalo symbolické pripomenutie 172. výročia udalostí Brezovskej jari 1848 – vyvesenie zástav pod pamätnou tabuľou udalostí roku 1848 na Šaškovom dome na Námestí gen. M. R. Štefánika. Vyvesili sme štátnu zástavu a repliku červeno-bielej zástavy z r. 1848.

     ● 3. 5. 2020 sa zástupca múzea M. Valihora zúčastnil pre koronakrízu, žiaľ, len symbolického pripomenutia 101. výročia tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. O 20. hodine boli na mieste jeho posledného odpočinku, bradlianskej Mohyle, zapálené ohne. Ohne na Bradle horeli už pri pohrebe generála Štefánika. Architekt Jurkovič vytvoril ohniská aj na Mohyle, aby, ako sa vyjadril, zvali na Mohylu ohne v predvečer výročia "svietiac do všetkých štyroch strán". Nad podujatím prevzala záštitu prezidentka Slovenskej republiky pani Zuzana Čaputová.

     ● 8. 5. 2020 si 75. výročie ukončenia II. svetovej vojny múzeum pripomenulo aspoň virtuálne – na svojom webe uverejnilo príspevok o Dejinnom pamätníku na cintoríne v Brezovej pod Bradlom. Pamätník je venovaný hrdinom bojov za slobodu z rokov 1848-1849, 1914-1918 a 1944-1945. Na nárožných kameňoch na západnej strane pamätníka sú vytesané mená ôsmich padlých v Slovenskom národnom povstaní a v partizánskom odboji, pochovaných pri pamätníku. Autorom pamätníka je Dušan Jurkovič, ktorý sa aktívne zúčastnil odboja. Od 21. 11. 1948 je pamätník miestom posledného odpočinku svojho autora.

     ● 4. 6. 2020 sa v múzeu uskutočnila vernisáž panelovej výstavy Trianonská mierová zmluva 1920, Versaillský systém a Slovensko. Pripravilo ju múzeum v spolupráci s Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied, Mestom Brezová pod Bradlom a o. z. Osobnosti pod Bradlom. Vernisáž výstavy sa uskutočnila v Brezovej pod Bradlom, rodisku signatára Trianonskej mierovej zmluvy diplomata Štefana Osuského, 4. júna 2020 o 16.45 hod. – na minútu presne na 100. výročie podpisu Trianonskej mierovej zmluvy. Pripomenuli sme si ňou podpis zmluvy, ktorá sa stala symbolom medzinárodného uznania existencie Slovákov ako moderného európskeho národa. Účastníci vernisáže položili kvety k Pamätníku Štefana Osuského na brezovskom námestí. V programe s príhovorom vystúpil veľvyslanec Francúzska v SR Jeho Excelencia Christophe Léonzi a za domácich primátor Brezovej pod Bradlom Jaroslav Ciran. Výstavu podrobne predstavil jej autor Matej Hanula z Historického ústavu SAV. Podujatia sa zúčastnilo 100 návštevníkov.

     ● 12. 6. 2020 boli múzeu odovzdané odborne zreštaurované uniformy i časti výstroja príslušníka československých légií, brezovského rodáka Štefana Juríčka. Múzeum získalo darom od rodiny Juríčkovcov uniformy a súčasti výstroja - uniformu s jazdeckými súčasťami (červené nohavice, červená jazdecká čiapka - tzv. poděbradka, kozácka šabľa - šaška, náprsná sumka na náboje), ďalej zelené nohavice a plátennú čiapku - tzv. vydumku, ďalej "návratovku" - tmavozelenú uniformu používanú legionármi po návrate (kabátec, nohavice, remeň, čiapka). Vďaka dotácii vlády Slovenskej republiky na činnosť múzea boli značne poškodené uniformy a súčasti výstroja odborne zreštaurované reštaurátorkou textilu Ing. Hanou Štouračovou.

     ● 20. 7. 2020 Historický ústav Slovenskej akadémie vied, Mesto Brezová pod Bradlom, o. z. Osobnosti Pod Bradlom a Múzeum Dušana S. Jurkoviča usporiadali podujatie k 140. výročiu narodenia generála Milana Rastislava Štefánika. Hostí v sále Národného domu Štefánikovho privítal primátor mesta Jaroslav Ciran. Minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok sa vo svojom príhovore prihlásil k odkazu M. R. Štefánika a slovenských diplomatov. S pozdravmi vystúpili veľvyslanec Francúzska Christophe Léonzi, zástupkyňa veľvyslankyne USA Natasha Franceschi a veľvyslanec Českej republiky Tomáš Tuhý. Nasledovala premiéra videodokumentu Dušan Samuel Jurkovič Mohyla generála Štefánika. Panelovú výstavu Milan Rastislav Štefánik a tí, čo ho nasledovali predstavil jej autor, riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek. Matúš Valihora v krátkosti predstavil osudy legionára Štefana Juríčka a jeho zreštaurované uniformy a časti výstroja. Nasledoval presun do múzea na prehliadku výstavy a uniforiem a súčastí výstroja legionára Štefana Juríčka. Podujatie bolo ako sprievodné zaradené do programu osláv 140. výročia narodenia generála M. R. Štefánika konaných v rámci Roku Milana Rastislava Štefánika. Zúčastnilo sa ho 115 návštevníkov.

     ● 21. 7. 2020 bol zástupca múzea Matúš Valihora jedným z hostí komentujúcich priamy prenos RTVS z Osláv 140. výročia narodenia generála Milana Rastislava Štefánika.

     ● 29. 8. 2020 múzeum k 76. výročiu Slovenského národného povstania pripravilo prezentáciu Odboj v Brezovej vo fotografiách. Prezentácia vytvorená M. Valihorom je uverejnená na webe múzea v sekcii odborné činnosti.

     ● 9. 9. 2020 na Deň obetí holokaustu a rasového násilia múzeum na svojom webe pripomenulo, že holokaust sa týka aj Brezovej pod Bradlom. Židovskí obyvatelia boli najprv označení za cudzí element, potom zbavení svojho majetku a nakoniec svojich životov.

     ● 9. 9. 2020 múzeum v spolupráci s Klubom vojenskej histórie Záhorie a o. z. Osobnosti Pod Bradlom a Mestom Brezová pod Bradlom zorganizovalo výstavu Ľud západného Slovenska v boji proti nacizmu. Autorom panelovej výstavy predstavujúcej odboj v oblasti Záhoria i podbradliansko-podjavorinského kraja je Peter Bača z Klubu vojenskej histórie Záhorie. Výstava bola prístupná vo vestibule Národného domu Štefánikovho.

     ● 11. 9. 2020 múzeum opäť sprístupnilo panelovú výstavu Trianonská mierová zmluva 1920, Versaillský systém a Slovensko.

     ● 16. 10. 2020 múzeum na svojom webe uvítalo iniciatívu poslancov NR SR na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch tak, že preraďuje 28. október, Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, spomedzi pamätných dní medzi štátne sviatky. Pripomínanie vzniku samostatného česko-slovenského štátu má hlbokú tradíciu na mieste posledného odpočinku jeho spoluzakladateľa generála Milana Rastislava Štefánika – na jeho bradlianskej Mohyle.

     ● 11. 11. 2020 sa zástupca múzea M. Valihora zúčastnil spomienky venovanej 102. výročiu ukončenia I. svetovej vojny a Dňu vojnových veteránov. Spomienka konaná pri Pomníku slobody s bustou J. M. Hurbana bola pre opatrenia proti šíreniu koronavírusu obmedzená na tiché položenie kvetov.

     ● 17. 11. 2020 si múzeum aspoň virtuálne na svojom webe uctilo Deň boja za slobodu a demokraciu a 31. výročie Nežnej revolúcie. Vznik múzea je možný vďaka slobode, ktorú Nežná revolúcia priniesla, slobode ku ktorej patria aj sloboda vedeckého bádania a sloboda vyjadrovania. 

     ● V novembri až decembri 2020 Matúš Valihora pripravil texty na 15 žulových kvádrov panteónu osobností Brezovej pod Bradlom, ktorý mesto vybudovalo ako súčasť revitalizácie okolia pamätníkov Dr. Štefana Osuského a Dr. Jána Papánka na Nám gen. M. R. Štefánika.

rodiny 
Aschner
Diamant
Fahn
Freilich
Gabriel
Goldberger
Goldenberg
Goraber
Grün
Grünfeld
Haberfeld
Hecht
Löffler
Nagel
Reich
Reichmann
Salamon
Schajovitsch
Schwarz
Stern
Strasser
Taglicht
Rozenthal
Weiss
Winter

Mená rodín sú uvedené na pamätnej tabuli na židovskom cintoríne v Brezovej pod Bradlom.

Fotografia z generálneho štrajku na námestí v Brezovej pod Bradlom 27. novembra 1989. Na námestí sa zhromaždilo okolo 200 občanov.

- maximálne 5 osôb na miestnosť,

- povinné rúško a dezinfekcia rúk.

Vojna zasiahla aj do života Dušana Jurkoviča. Počas I. svetovej vojny musel narukovať do rakúsko-uhorskej armády. Ako architekt budoval vojnové cintoríny v západnej Haliči a tvorba memoriálnej architektúry sa stala trvalou súčasťou jeho diela.
Spomienka v Brezovej pod Bradlom sa konala pri Pomníku slobody s bustou J. M. Hurbana a menami padlých dobrovoľníkov z hurbanovských bojov 22. 9. 1848, menami padlých v I. svetovej vojne v radoch rakúsko-uhorskej armády i menami legionárov a dobrovoľníkov z rokov 1918 - 1919 bojujúcich za našu slobodu. Spomienka bola opatreniami proti šíreniu koronavírusu obmedzená na tiché položenie kvetov. 

a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch tak, že preraďuje 28. október – Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu spomedzi pamätných dní medzi štátne sviatky. V dôvodovej správe návrhu zákona je uvedené: „Dňa 28. októbra 1918 vznikol samostatný česko-slovenský štát. Ide o jeden z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska. Vznik Československa znamenal pre slovenský národ prvý raz v dejinách, že sa stal štátotvorným národom, pre Slovensko jeho vôbec prvé územné a štátne vymedzenie a základ moderného ekonomického, sociálneho, vzdelanostného a kultúrneho rozvoja. Demokratická a humanistická tradícia prvej Československej republiky je pre občanov Slovenskej republiky významným zdrojom národnej hrdosti a občianskeho sebavedomia.“
Návrh zákona bol v Národnej rade Slovenskej republiky 22. 9. 2020 schválený poslancami v prvom čítaní a pridelený výborom NR SR na prerokovanie.
Pripomínanie vzniku samostatného česko-slovenského štátu má hlbokú tradíciu i na mieste posledného odpočinku jeho spoluzakladateľa generála Milana Rastislava Štefánika – na jeho bradlianskej Mohyle. Ohne na Mohyle boli za I. Československej republiky zapaľované nielen 3. mája v predvečer výročia Štefánikovej tragickej smrti, ale i pri výročiach vzniku republiky. A vďaka partizánom horeli ohne na výročie vzniku republiky na Mohyle napriek zákazu aj v čase II. svetovej vojny.

Pamätník stojí presne na jednom z miest, kde 22. septembra 1848 hurbanovskí dobrovoľníci prvýkrát bojovali za našu národnú slobodu. 22. september je na pamäť týchto prvých bojov Slovenského povstania Dňom Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
S príhovormi vystúpili minister obrany Jaroslav Naď, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Daniel Zmeko a primátor Brezovej pod Bradlom Jaroslav Ciran. Nasledoval prelet leteckej techniky a defilé kolových vozidiel Ozbrojených síl SR. Vzhľadom na aktuálnu pandémiu sa oslavy konali bez účasti širokej verejnosti.
Tvorca pamätníka hurbanovských bojov na Prietržskej ceste architekt Dušan Samuel Jurkovič udalosti Slovenského povstania veľmi dobre poznal z rodinnej tradície. Architektov otec Juraj Jurkovič a otcov bratranec Ján Jurkovič boli príslušníkmi hurbanovského dobrovoľníckeho vojska, Ján Jurkovič padol v Brezovej v prvých bojoch Slovenského povstania 22. septembra 1848. Dušan Samuel Jurkovič si dobre pamätal i svojho ujca Jozefa Miloslava Hurbana.
Pamätník hurbanovských bojov D. S. Jurkovič navrhol v roku 1944, zrealizovaný však bol až k stému výročiu bojov v roku 1948. Od roku 2008 je každoročne pamätník jedným z miest konania osláv Dňa Ozbrojených síl Slovenskej republiky, čo len zvýrazňuje jeho úlohu dôležitého miesta našej pamäti.

Autorom panelovej výstavy predstavujúcej odboj v oblasti Záhoria i podbradliansko-podjavorinského kraja je Peter Bača z Klubu vojenskej histórie Záhorie. Výstava je prístupná vo vestibule Národného domu Štefánikovho od 9. do 27. 9. 2020 v otváracích hodinách múzea (streda až nedeľa 10.00 – 13.00 hod. | 13.30 – 18.00 hod.).
Vstup voľný.
Tešíme sa na Vašu návštevu.

Židovskí obyvatelia boli najprv označení za cudzí element, potom zbavení svojho majetku a nakoniec svojich životov. V rokoch 1941 - 42 v Brezovej prebehlo 22 likvidácií a 4 arizácie židovských podnikov. Nasledovali deportácie Židov do koncentračných a vyhladzovacích táborov. V Brezovej začali 26. 3. 1942. Jedenásť dievčat odvliekli do zberného tábora v bratislavskej Patrónke a 28. 3. 1942 ich deportovali do koncentračného a vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Mladých mužov previezli do zberného tábora v Seredi a 30. 3. 1942 ich deportovali do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Majdanek. Potom boli do koncentračných a vyhladzovacích táborov deportované celé židovské rodiny z Brezovej. Zoznam deportovaných uverejnili J. Bzdúšek a J. Baran v knihe Spomienky na Slovenské národné povstanie v podbradlianskom kraji:

Zoznam Židov deportovaných z Brezovej do koncentračných táborov
Reich (rodičia, syn, dcéra) 4 osoby
Diamantová Gertrúda (rodičia, syn, dcéra) 4 osoby
Bäroch 1 osoba
Grünfeld (manželia) 2 osoby
Stern (rodičia, tri deti) 5 osôb
vdova Diamantová (matka, syn, dcéra) 3 osoby
vdova Náglová (matka, 3 dcéry) 4 osoby
Löffler (rodičia, 2 deti) 4 osoby
Fahn (rodičia, 3 synovia) 5 osôb
Winter (rodičia, st. rodičia, 4 deti) 8 osôb
Táglicht (rodičia, 3 synovia) 4 osoby
Haberfeld (rodičia, stará matka, 3 deti) 6 osôb
Grünfeld Jakub (rodičia, dieťa) 3 osoby
Grünfeld Jozef (manželia) 2 osoby
Grün Šandor (rodičia, 1 syn) 3 osoby
Grün Ján (rodičia, 1 syn) 3 osoby
Scheiovitsch (rodičia, 1 syn) 3 osoby
Jakubovitsch (rodičia, dieťa) 3 osoby
Ašnér (rodičia, 2 deti) 3 osoby
Diamant Gyula (manželia, syn, dcéra) 4 osoby
Rozentálové (sestry) 3 osoby
spolu 77 osôb

Zo 77 deportovaných 72 mužov, žien a detí neprežilo. Prečítaním tohto zoznamu si pripomeňme, prosím, pamiatku našich židovských spoluobčanov. II. svetová vojna v Brezovej priniesla najväčšie utrpenie práve im. Tvorili 72 z 84 obetí vojny v Brezovej, čoho následkom je vyhladenie celej jednej skupiny brezovských obyvateľov.

Foto:
1) Brezová na pamätníku Jad Vašem.
2) Po zbúraní synagógy v 80-tych rokoch 20. st. zostal jedinou väčšou pamiatkou na židovských obyvateľov Brezovej už len židovský cintorín.

Prezentáciu nájdete v sekcii "odborné činnosti".

V múzeu si okrem expozícií o jeho živote a tvorbe možete pozrieť nový 10-minútový videodokument Dušan Samuel Jurkovič Mohyla generála Štefánika na Bradle. Ponúka vzácne filmové zábery Dušana Jurkoviča - pri príležitosti výstavy jeho diela v Prahe v roku 1946, či pri pohrebe generála Štefánika na Bradle v roku 1919. 
Tešíme sa na Vašu návštevu.

Foto:
Dušan S. Jurkovič na stavbe Mohyly v strede s paličkou. SNA, OF D. Jurkovič

Text predniesol autor 20. júla 2020 v Brezovej pod Bradlom na podujatí venovanom 140. výročiu narodenia generála M. R. Štrefánika.
Text nájdete v sekcii "odborné činnosti".

Videodokument bol zrealizovaný vďaka dotácii, ktorú múzeu poskytla vláda Slovenskej republiky. Viac o videodokumente nájdete v sekcii "odborné činnosti".

Pustevny na Radhošti vybudované v rokoch 1897 - 99 boli prvým veľkým dielom architekta Dušana Jurkoviča. V roku 2014 bol objekt Libušína, Jídelny vážne poškodený požiarom. Po náročnej obnove bude od 30. 7. 2020 opäť otvorený. Bližšie údaje o otvorení Libušína, Jídelny ponúka Valašské muzeum v přírodě na svojej webovej stránke. 

20. júla, v predvečer výročia narodenia Milana Rastislava Štefánika, pripravili v Brezovej pod Bradlom usporiadatelia – Historický ústav Slovenskej akadémie vied, Mesto Brezová pod Bradlom, Občianske združenie Osobnosti Pod Bradlom a Múzeum Dušana S. Jurkoviča – podujatie k 140. výročiu narodenia generála Milana Rastislava Štefánika.

Milan Rastislav Štefánik prišiel na svet vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku ako príslušník neslobodného národa. Národa bez vlastnej správy, vlastného školstva i vlastnej inteligencie. V čase I. svetovej vojny sa Štefánik naplno venoval vojenskej a diplomatickej činnosti rodiaceho sa československého odboja. V septembri 1917 sa pre noviny New York World vyjadril slovami: „Bude tento svet bezpečným miestom pre demokraciu? Má malý národ práve toľko práva ísť svojou cestou, žiť svojím národným životom ako národ veľký? Táto vojna musí vyriešiť obe tieto otázky. A miestom, kde ich musí vyriešiť, je stredná Európa.“
Generál Štefánik svoj národ oslobodil. Stal sa spoluzakladateľom Československej republiky – nového demokratického štátu, prinášajúceho Čechom a Slovákom i slobodu národnú. Jeho ďalšie činy prerušila tragická smrť pri návrate domov. Štefánikova vízia novej demokratickej Európy ako priestoru pre slobodné a rovnoprávne európske národy sa plne uskutočnila až po páde totalitných režimov v strednej Európe v roku 1989.

140. výročie narodenia generála Milana Rastislava Štefánika si usporiadatelia, hostia i prítomní uctili položením kvetov k pamätnej tabuli M. R. Štefánika na brezovskom námestí. Zazneli štátna hymna a hymnická pieseň Kto za pravdu horí v podaní Mužského cirkevného spevokolu ECAV Brezová pod Bradlom pod vedením Vladimíra Húsku. Slávnostnú atmosféru dotváral krojovaný pár z Folklórneho súboru Brezová.
Podujatie pokračovalo v sále Národného domu Štefánikovho. Hostí privítal primátor mesta Jaroslav Ciran. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok sa vo svojom príhovore prihlásil k odkazu M. R. Štefánika a slovenských diplomatov predstavených na podujatí. S pozdravmi vystúpili veľvyslanec Francúzska Christophe Léonzi, zástupkyňa veľvyslankyne USA Natasha Franceschi a veľvyslanec Českej republiky Tomáš Tuhý. Nasledovala premiéra videodokumentu Dušan Samuel Jurkovič Mohyla generála Štefánika, ktorý naše múzeum pripravilo pre svojich návštevníkov. Panelovú výstavu Milan Rastislav Štefánik a tí, čo ho nasledovali predstavil jej autor, riaditeľ Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Slavomír Michálek. „Životné osudy slovenských diplomatov, počnúc Milanom R. Štefánikom ... reflektujú nielen dynamiku a tragédie minulého storočia, ale i obrovský vývojový oblúk, ktorým Slováci prešli na medzinárodnom poli – od takmer zdecimovaného etnika na konci 19. a začiatku 20. storočia, cez medzivojnovú demokraciu, vojnový totalitný režim a 40 rokov komunizmu, až po samostatný demokratický štát, súčasť Európskej únie.“, zdôraznil Slavomír Michálek.

Milan Rastislav Štefánik bol ideovým tvorcom a organizátorom československých légií – zahraničného vojska bojujúceho na strane štátov Dohody proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Nábor do légií organizoval v Rusku, USA i v Taliansku. Légie boli hlavným argumentom, ako presvedčiť mocnosti Dohody o potrebe podpory a súhlasu so vznikom nového štátu.
Naše múzeum získalo darom od rodiny Juríčkovcov cenné legionárske uniformy a súčasti výstroja brezovského rodáka legionára Štefana Juríčka. Matúš Valihora z Múzea D. S. Jurkoviča v krátkosti predstavil životný príbeh tohto legionára a v sále privítal jeho syna Milana. Hostí - ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, veľvyslancov Francúzska Christopha Léonziho, Českej republiky Tomáša Tuhého, zástupkyňu veľvyslankyne USA Natashu Franceschi a zástupcov rodiny legionára Štefana Juríčka, syna Milana a neter Jelu Juríčkovú - si usporiadatelia uctili tradičnými brezovskými perkami.
Nasledoval presun do priestorov múzea na prehliadku výstavy Milan Rastislav Štefánik a tí, čo ho nasledovali a na prehliadku uniforiem a súčastí výstroja legionára Štefana Juríčka.

Výstava, videodokument i reštaurovanie uniforiem boli zrealizované vďaka podpore vlády Slovenskej republiky. Podujatie bolo ako sprievodné zaradené do programu osláv 140. výročia narodenia generála Milana Rastislava Štefánika konaných v rámci Roku Milana Rastislava Štefánika.

Videoreportáž televízie Brezová z podujatia si môžete pozrieť tu.

Autor výstavy PhDr. Slavomír Michálek, DrSc. približuje životné osudy siedmich slovenských diplomatov - Milana Rastislava Štefánika, Štefana Osuského, Vladimíra Svetozára Hurbana, Juraja Slávika, Vladimíra Martina Palica, Ivana Krna a Jána Papánka. Výstava bude prístupná od 21. júla do 23. augusta 2020 v otváracích hodinách múzea.
Tešíme sa na Vašu návštevu.

plagát tu

Brezovský rodák Štefan Juríček (31. 8. 1894 - 15. 4. 1984) bojoval v I. svetovej vojne na ruskom fronte, kde 7. 6. 1916 padol do zajatia. V marci 1918 vstúpil do československých légií a bol zaradený do 5. streleckého pluku. 13. 10. 1919 bol prevelený do 2. jazdeckého pluku, v ktorom skončil v hodnosti desiatnika. Službu v légiách ukončil k dátumu 19. 1. 1921. Podľa spomienok rodiny sa pán Juríček v legionárskej uniforme zúčastnil aj na spomienkovej slávnosti pri príležitosti výročia tragickej smrti gen. M. R. Štefánika v máji 1968 na bradlianskej Mohyle.

Múzeum získalo darom od rodiny Juríčkovcov tieto uniformy a súčasti výstroja:

Uniforma s jazdeckými súčasťami (červené nohavice, červená jazdecká čiapka - tzv. poděbradka, kozácka šabľa - šaška, náprsná sumka na náboje), ďalej zelené nohavice a zelená plátená čiapka - tzv. vydumka.

"Návratovka" - tmavozelená uniforma používaná legionármi po návrate - kabátec, nohavice, remeň, čiapka.

Zriaďovateľ múzea, Mesto Brezová pod Bradlom, sa zaviazal, že zabezpečí zreštaurovanie darovaných predmetov. Vďaka dotácii vlády Slovenskej republiky na činnosť múzea D. S. Jurkoviča boli značne poškodené uniformy a súčasti výstroja odborne zreštaurované reštaurátorkou textilu Ing. Hanou Štouračovou. Na fotografiách môžete vidieť ich stav pred a po reštaurovaní.

Zreštaurované uniformy a súčasti výstroja legionára Štefana Juríčka budú slávnostne predstavené a sprístupnené verejnosti v našom múzeu 20. júla 2020 v rámci podujatí k 140. výročiu narodenia generála Milana Rastislava Štefánika. 

Videoreportáž z odovzdania zreštaurovaných uniforiem si môžete pozrieť v spravodajstve TV Brezová, link - tu

Múzeum je prístupné v pôvodných otváracích hodinách:
máj – september
streda až nedeľa
10.00 – 13.00 hod. | 13.30 – 18.00 hod.
október – apríl
pondelok až piatok
10.00 – 13.00 hod. | 13.30 – 18.00 hod.
Pre koronakrízu je aktuálne možný vstup iba s rúškom, najviac 7 osôb súčasne v jednom expozičnom priestore a 7 osôb súčasne v druhom expozičnom priestore. Pred vstupom do expozície je k dispozícii dezinfekcia.
Tešíme sa na Vašu návštevu!

Výstava sa koná v Brezovej pod Bradlom – rodisku signatára Trianonskej mierovej zmluvy diplomata Štefana Osuského. Môžete ju navštíviť v otváracích hodinách múzea do 5. júla 2020. Autorom výstavy približujúcej na trinástich paneloch Trianonskú mierovú zmluvu i okolnosti jej vzniku je Matej Hanula, dizajn vytvorila Dorota Budziňáková. Výstava vznikla vďaka podpore Vlády Slovenskej republiky v rámci Roku Milana Rastislava Štefánika.

Plagát na stiahnutie tu

„...Na jedno nezabudnem. Keď som o trištvrte na päť dňa 4. júna 1920 pod zmluvu nesúcu meno Trianon napísal svoje meno...“
                                                                                        Štefan Osuský
 
Vernisáž výstavy sa uskutočnila v Brezovej pod Bradlom, rodisku signatára Trianonskej mierovej zmluvy diplomata Štefana Osuského, 4. júna 2020 o 16.45 hod. – na minútu presne na 100. výročie podpisu Trianonskej mierovej zmluvy. Pripomenuli sme si ňou podpis zmluvy, ktorá sa stala symbolom medzinárodného uznania existencie Slovákov ako moderného európskeho národa. 

Účastníci vernisáže položili kvety k Pamätníku Štefana Osuského na brezovskom námestí. V programe s príhovorom vystúpil veľvyslanec Francúzska v SR, Jeho Excelencia Christophe Léonzi a za domácich primátor Brezovej pod Bradlom Jaroslav Ciran. Výstavu podrobne predstavil jej autor Matej Hanula z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Program umelecky dotvorili prednesom veršov z Krvavých sonetov Pavla Országha Hviezdoslava pani Viera Dobrovodská a hrou na flautách sestry Tamara a Alexandra Menkynové zo ZUŠ Brezová pod Bradlom. Nasledovala prehliadka výstavy umiestnenej v priestore Múzea Dušana Samuela Jurkoviča.

Dejinný pamätník Dušan Jurkovič navrhol v roku 1944 v miestach, kde boli podľa tradície pochovaní dobrovoľníci, padlí v hurbanovských bojoch 22. septembra 1848. Pamätník, dokončený v roku 1948, pripomína hrdinov bojov za slobodu z rokov 1848-1849, 1914-1918 a 1944-1945.

Na nárožných kameňoch na západnej strane pamätníka sú vytesané mená ôsmich padlých v Slovenskom národnom povstaní i v partizánskom odboji a pochovaných pri pamätníku. Sú to: Dr. Martin Tatara 1907 – 1944, Dr. Pavol Mudroch 1910 – 1944, Štefan Držka 1922 – 1944, Ján Konečník 1925 – 1945, Ivan Hrušovský 1913 – 1944, Pavel Nosko 1922 – 1944, Martin Konečník 1921 – 1945, Eduard Lanuševský 1924 – 1945. Je im venovaný i nápis na východnej strane pamätníka: Tu odpočívajú hrdinovia bojov 1944 – 1945.

Od 21. 11. 1948 je Dejinný pamätník aj miestom posledného odpočinku svojho autora Dušana Jurkoviča. Sám Dušan Jurkovič sa napriek vysokému veku a zdravotným problémom aktívne zúčastnil odboja. Vo svojej bratislavskej vile uchovával zásielky pre odboj. Od podnikateľov v Brezovej vybral na odboj 180 000 korún, od továrnika Micheru 1 900 000 korún (viď foto Jurkovičových poznámok, SNA OF D. Jurkovič). Do odboja za zapojili i Jurkovičovi synovia.

Dejinný pamätník nám pripomína hrdinov bojov za slobodu. Pripomína, že sloboda nie je samozrejmosťou. Že ak chceme byť slobodní, slobodu si máme uvedomovať, a ak treba, za slobodu aj bojovať. Pamätajme si na našich hrdinov.

Spoluzakladateľ našej novodobej štátnosti, vedec, vojak, diplomat a štátnik Milan Rastislav Štefánik, je jednou z kľúčových osobností našich dejín. Tvorca Štefánikovej bradlianskej Mohyly architekt Dušan Jurkovič od začiatku počítal s tým, že Bradlo nebude len miestom posledného odpočinku, ale v prvom rade miestom pamäti národa, miestom viery vo vlastné sily, vo vlastný štát.

Žiaľ, koronakríza a zákaz hromadných podujatí znemožnili uskutočniť celoštátne spomienkové slávnosti za účasti tisícov návštevníkov z celej našej vlasti. Nedeliteľnou súčasťou spomienkových slávností je však aj zapaľovanie ohňov na ohniskách Mohyly – 3. mája – v predvečer výročia Štefánikovej tragickej smrti. Ohne na Bradle horeli už pri pohrebe generála Štefánika. Architekt Dušan Jurkovič vytvoril ohniská aj na Mohyle, aby, ako sa vyjadril, zvali na Mohylu ohne v predvečer výročia "svietiac do všetkých štyroch strán".

Túto tradíciu sme uchovali aj v najťažších rokoch. Vatry horeli na bradlianskej Mohyle, napriek zákazom, aj počas II. svetovej vojny, aj v dobe neslobody – za komunizmu. Boli symbolom vzdoru proti násiliu doby, symbolom, ktorý v ťažkých chvíľach prebúdzal vieru v lepšie časy.

Vychádzajúc z tejto tradície sme 3. mája 2020 o 20. hodine znovu zapálili ohne na Bradle. Čestná stráž položila veniec prezidentky Slovenskej republiky. Oheň na Mohylu priniesol fakľový sprievod zo Štefánikovho rodiska Košarísk, vatry v rohoch Mohyly zapálili primátori a starostovia miest a obcí Štefánikovho rodného kraja – Brezovej pod Bradlom, Košarísk, Priepasného a Myjavy.

Ohne v rohoch Štefánikovej Mohyly sú symbolom našej viery vo vlastné sily v čase boja s neviditeľným nepriateľom.

V jari 1848 bol Šaškov dom pri príležitosti hurbanovského divadla 25. 4. vyzdobený červeno-bielymi zástavami. Takisto o 3 dni neskôr 28. 4. 1848 pri vyhlásení petície Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej na brezovskom rínku, Jozef Miloslav Hurban pri vyhlasovaní jednotlivých bodov Žiadostí podľa dobových svedectiev mával červeno-bielou zástavou. Na záver, keď zástupcovia jednotlivých obcí podpisovali Žiadosti, dostali červeno-biele zástavy. Tieto zástavy boli vtedy prvými slovenskými národnými zástavami. Modrá farba, ktorú dnes máme v trikolóre, pribudla až v septembri 1848 v Slovenskom povstaní. So spomínanými zástavami sa zhoduje i súčasná mestská zástava Brezovej, ktorá je tiež červeno-biela.
Na pamiatku 172. výročia udalostí brezovskej jari 1848 sme na Šaškovom dome vyvesili štátnu zástavu a repliku červeno-bielej zástavy z roku 1848. Budú vyvesené až do septembra tohto roku, kedy si pripomenieme udalosti Brezovskej jesene roku 1848. Autorom pamätnej tabule na Šaškovom dome je architekt Dušan S. Jurkovič, ktorého predkovia sa udalostí roku 1848 aktívne zúčastnili. 

V prvej prezentácii Ondrej Janšto priblížil vznik, vývoj a nasadenie bombardéra Caproni Ca-3. Druhú prezentáciu venoval osudovému letu 4. mája 1919, pri ktorom generál Štefánik i talianski letci zahynuli. Po prezentáciách nasledovali otázky publika a na záver pozdrav pána Karola Steklého narodeného r. 1921, spolutvorcu repliky Štefánikovho Caproni. Podujatia sa zúčastnilo vyše 50 návštevníkov. Vizuálne časti oboch prezentácií nájdete v sekcii Odborné činnosti

Múzeum bolo v roku 2019 otvorené 229 dní. Najvyššia návštevnosť bola v mesiaci máj, v ktorom aj vďaka okrúhlemu 100. výročiu tragickej smrti generála Štefánika múzeum zaznamenalo 1 540 návštev. Vysoká bola i návštevnosť v letných a jesenných mesiacoch. Najnižšia návštevnosť bola v zimných mesiacoch (december, 186 návštev). Celková návštevnosť múzea v roku 2019 bola 7 264 návštev. V porovnaní s rokom 2018 (5 234 návštev) ide o značný nárast návštevnosti.

Početnú skupinu návštevníkov múzea i v roku 2019 tvorili organizované zájazdy, najmä školské, okrem nich turistické, či rôznych organizácií a spolkov. Zájazdov bolo 73. Významnou skupinou boli aj návštevníci Mohyly generála M. R. Štefánika na Bradle.

Múzeum oceňuje a vysoko si váži už tradičnú spoluprácu s brezovskými školami, vďaka ktorej tvoria detskí návštevníci významnú časť z domácich návštevníkov. V roku 2019 učitelia a žiaci základnej školy v rámci výučby regionálnej histórie absolvovali 25-krát prezentácie o minulosti a osobnostiach regiónu pripravené M. Valihorom, múzeum 3-krát navštívili učiteľky a deti z materských škôl.

V roku 2019 mohli návštevníci popri základnej ponuke múzea absolvovať množstvo podujatí – prezentácie, spomienky, či 5 príležitostných výstav (1 vlastnú, 4 prevzaté). Múzeum v roku 2019 na svojej webovej stránke www.muzeumjurkovic.sk informovalo o svojej činnosti príspevkami v sekciách výstavy a akcie, odborné činnosti, digitalizované exponáty. Činnosť múzea prezentoval M. Valihora i vo viacerých regionálnych a celoštátnych médiách (TASR, RTVS, ČT, TV Brezová...).

Prehľad činnosti múzea v roku 2019

Najvýznamnejšie akcie múzea v roku 2019:

● 31. 1. 2019 si múzeum programom Brezovská škola pripomenulo 100. výročie vzniku meštianskej školy v Brezovej. Formou audiovizuálnej prezentácie priblížil históriu brezovského školstva M. Valihora. Nasledovali amatérske filmové zábery zo 60. rokov 20. stor. Komentár k nim poskytol Peter Uhlík.

● 1. 3. 2019 bol v Národnom dome Štefánikovom premietnutý film Jánošík z roku 1921. Ide o prvý slovenský hraný film, ktorého producentom bol brezovský rodák Ján Závodný. Vznik filmu predstavil pracovník múzea M. Valihora.

● 23. 3. 2019 bola v priestoroch múzea uvedená do života publikácia Pamätná kniha Dušan Samuel Jurkovič. Publikácia vznikla v rámci projektu Dušan Samuel Jurkovič – náš architekt. Má rozsah 59 strán, obsahuje 6 príspevkov venovaných tvorbe Dušana Jurkoviča a DVD prílohu.

● 18. 4. 2019 v priestoroch múzea uskutočnili o.z. Osobnosti Pod Bradlom a Klub vojenskej histórie protifašistického odboja Trenčín vernisáž výstavy Štefan Osuský a Česko-Slovenské vojsko vo Francúzsku v rokoch 1939-1940. Výstava bola venovaná pamiatke slovenských a českých vojakov, ktorí bojovali za slobodu svojej vlasti a proti nacistickému Nemecku a nášmu rodákovi Štefanovi Osuskému.

● 25. 4. 2019 vysielala RTVS v cykle SK Dejiny diel venovaný M. R. Štefánikovi. Za múzeum v ňom vystúpil M. Valihora. Venoval sa vzniku Štefánikovej bradlianskej Mohyly a histórii spomienkových slávností na Mohyle.

● 26. 4. 2019 sa múzeum zapojilo do Spomienky na 171. výročie udalostí Brezovskej jari 1848. Vo svojich priestoroch múzeum pripravilo audiovizuálnu prezentáciu venovanú Brezovskej jari 1848.

● 4. 5. 2019 sa múzeum zapojilo do Celonárodnej spomienkovej slávnosti pri príležitosti 100. výročia tragickej smrti gen. M. R. Štefánika. Návštevníci si okrem expozícií múzea venovaných tvorcovi Štefánikovej Mohyly mohli prezrieť aj panelovú výstavu Generál PhDr. Milan Rastislav Štefánik (21. 7. 1880 - 4. 5. 2019) zapožičanú Nadáciou M. R. Štefánika.

● 5. 7. 2019 v Národnom dome Štefánikovom múzeum a Evanjelický a. v. cirkevný zbor Brezová pod Bradlom pripravili podujatie Evangelíci v kúte belohorském. Duchovným slovom sa prihovoril senior Myjavského seniorátu Miroslav Hvožďara. Nasledovala prezentácia M. Valihoru o minulosti evanjelikov v podbradliansko-podjavorinskom kraji.

● 12. 7. 2019 o.z. Osobnosti Pod Bradlom a Ondrej Janšto v spolupráci s Mestom Brezová pod Bradlom pripravili v múzeu prednášku a vizuálnu prezentáciu s názvom Pruhy nad kopanicami. Bola venovaná pamiatke spojeneckých letcov z II. svetovej vojny a obyvateľov nášho kraja, ktorí im pomáhali.

● 18. 7. 2019 si v Brezovej predseda vojenského výboru Európskej únie, generál Claudio Graziano, a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, generál Daniel Zmeko, uctili pamiatku generála Milana Rastislava Štefánika. Navštívili aj múzeum, kde im M. Valihora priblížil Jurkovičovu ideu pochovať generála Štefánika i talianskych letcov na Bradle i dlhú a nejednoduchú cestu k vzniku Mohyly.

● 19. 7. 2019 si Mesto Brezová pod Bradlom a o.z. Osobnosti Pod Bradlom pripomenuli 139. výročie narodenia Milana Rastislava Štefánika. Súčasťou spomienky bolo aj otvorenie výstavy fotografií Očami M. R. Štefánika v priestoroch múzea. Výstavu pripravilo a zapožičalo o.z. Cometes. Bola prístupná do 4. 8. 2019.

● 16. 8. 2019 pri príležitosti Slávností sváka Ragana, XXVIII. Brezovského jarmoku múzeum ponúklo návštevníkom panelovú výstavu Sváko Ragan z Brezovej. Počas dvoch dní jarmoku výstavu navštívilo 540 ľudí. Výstava bola prístupná do 8. 9. 2019.

● 28. 8. 2019 sa múzeum zapojilo do osláv 75. výročia Slovenského národného povstania v Brezovej pod Bradlom. Súčasťou osláv bola vizuálna prezentácia Odboj v Brezovej vo fotografiách v priestoroch múzea a premietnutie filmového dokumentu Neznámi hrdinovia.

● 29. 10. 2019 bola na Bratislavskom hrade slávnostne otvorená výstava Milan Rastislav Štefánik, Generál – Osloboditeľ. Z múzea boli na výstavu zapožičané dva exponáty. Stuha z venca z pohrebu M. R. Štefánika s venovaním „Milankovi matka“ a stuha vo farbách talianskej vlajky s menom Umberta Merlina, jedného z troch talianskych letcov, ktorí zahynuli spolu so Štefánikom pri páde lietadla.

● 17. 11. 2019 si múzeum pripomenulo 30. výročie Nežnej revolúcie. M. Valihora pripravil prezentáciu 30. výročie Nežnej revolúcie, jej priebeh v Brezovej pod Bradlom v obrazoch, ktorá bola súčasťou spomienky pripravenej Mestom Brezová pod Bradlom v sále Národného domu Štefánikovho. V priestore múzea Mesto zrealizovalo výstavu ...a takto sme si žili.

● 22. 11. 2019 sa v múzeu konala prednáška a vizuálna prezentácia Ondreja Janšta Pruhy nad kopanicami II. Bola venovaná pamiatke obyvateľov nášho regiónu a spojeneckých letcov počas II. svetovej vojny, nadväzovala na predchádzajúcu prednášku z 12. 7. 2019.
 

Pri oceňovaní zaznelo:
„Branislav Tvarožek
40-te a 50-te roky 20. storočia sú pre mnohých stelesnením dvoch totalít, ktoré popierali demokratické tradície prvej Československej republiky, ale aj odvážnych ľudí, ktorí sa aj napriek strachu a hrozbe väzenia, mučenia či smrti týmto režimom postavili. Branislav Tvarožek čelil svojimi odvážnymi činmi fašistickému aj komunistickému režimu. Vo veku 19 rokov sa zapojil do Slovenského národného povstania, kde pôsobil po boku generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta. Po skončení vojny dokončil stredoškolské štúdium, no jeho vysokoškolské štúdium bolo prerušené zatykačom a väzením za jeho účasť v protikomunistickom odboji. Po roku 1989 bol plne rehabilitovaný. Prezidentka Slovenskej republiky udeľuje Branislavovi Tvarožkovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Martin Janec
Priekopník v oblasti detskej chirurgie, riešenia problémov detí s vrodenými vadami, čestný člen Slovenskej lekárskej komory. Rodák z Brezovej pod Bradlom sa so svojou rodinou zapojil do odboja, prvej demokratickej odbojovej organizácie Obrana národa, ktorú založili ešte československí legionári. Z protektorátu pomáhal ako spojka prenasledovaným, aj tým, ktorí odchádzali do Francúzska, kde sa tvorilo zahraničné vojsko. Po vypuknutí SNP previedol do Bystrice amerických letcov, neskôr sa stal príslušníkom Vysokoškolského strážneho oddielu. Nikdy nevstúpil do komunistickej strany. Je držiteľom Ceny Ústavu pre štúdium totalitných režimov za statočné občianske postoje v dobe nacistickej okupácie a komunistickej diktatúry a Pamätnej medaily Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, ktorú získal pri príležitosti osláv 100. výročia jej založenia. O tom, že dostane štátne vyznamenanie, sa dozvedel pred niekoľkými týždňami. Žiaľ, tejto chvíle sa už nedožil. Opustil nás v pondelok 30. 12. 2019 vo veku 98 rokov. Prezidentka Slovenskej republiky udeľuje Martinovi Jancovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.“ Vyznamenanie prebrala dcéra pána Janca, pani Katarína Vicianová.
Oceneným s úctou blahoželáme a sme na nich hrdí.
Pán Martin Janec nezabúdal na svoje rodisko. Brezovčanom, ktorí to potrebovali ,vždy ochotne pomohol. Do posledných chvíľ sa zaujímal o dianie na Brezovej. Jeho odchod nás veľmi zarmútil.
Pán Branislav Tvarožek, z významnej brezovskej rodiny Tvarožkovcov, má silné citové väzby k Brezovej, kde vyrastal a chodil do školy. Prispel finančne, no najmä venovaním cenných predmetov spojených s Brezovou a svojou rodinou, k vzniku Múzea Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom.

foto v úvode: Udeľovanie štátnych vyznamenaní pri príležitosti 27. výročia vzniku Slovenskej republiky. Zdroj: www.prezident.sk

foto 1: Ocenenie preberá Branislav Tvarožek. Zdroj: www.prezident.sk

foto 2: Martin Janec (in memoriam). Ocenenie preberá dcéra pána Janca, pani Katarína Vicianová. Zdroj: www.prezident.sk

foto 3: Branislav Tvarožek pri otvorení Múzea D. S. Jurkoviča 27. 10. 2018. Zdroj: archív múzea

Reportáž TV Brezová si môžete pozrieť  tu
Vizuálnu časť prezentácie Ondreja Janšta nájdete v sekcii Odborné činnosti

Nežnú revolúciu si naše múzeum pripomína článkom 30. výročie Nežnej revolúcie, jej priebeh v Brezovej pod Bradlom v obrazoch, ktorý nájdete v sekcii odborné činnosti.

Prednáška Ondreja Janšta s vizuálnou prezentáciou je venovaná pamiatke slovenských obyvateľov nášho regiónu a spojeneckých letcov počas II. svetovej vojny.
Je pokračovaním prednášky "Pruhy nad kopanicami", ktorá sa uskutočnila v múzeu 12. 7. 2019 (viď prezentácia v sekcii: odborné činnosti).
Vstup voľný.
Tešíme sa na Vašu účasť.

Stuha z venca z pohrebu M. R. Štefánika s venovaním "MILANKOVI MATKA" a stuha vo farbách talianskej vlajky s menom Umberta Merlina, jedného z troch talianskych letcov, ktorí zahynuli spolu so Štefánikom pri páde lietadla.
Výstavu Milan Rastislav Štefánik, Generál – Osloboditeľ pripravilo Slovenské národné múzeum v spolupráci s Vojenským historickým ústavom. V priestoroch Bratislavského hradu bude výstava sprístupnená do 29. februára 2020, potom sa presunie do Národního muzea v Prahe. 

Pre väčšinu návštevníkov Bradla je uctenie si pamiatky M. R. Štefánika hlavným dôvodom návštevy.

Výsledky prieskumu, ktorý sa uskutočnil pod odborným vedením doc. Ing. Anny Michálkovej, PhD., z Katedry služieb a cestovného ruchu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, nájdete tu: Návštevnosť Mohyly M. R. Štefánika na Bradle

Pamätník má tvar pyramídy pokrytej kamenným obkladom nepravidelných tvarov. Na čelnej strane pamätníka je umiestnená nápisová tabuľa.
Pamätník je zhodný s pamätníkom na hurbanovských bojov Prietržskej ceste. Oba pamätníky navrhol Dušan S. Jurkovič v roku 1944 ako pripomienku slávnych hurbanovských udalostí roku 1848. Oba však boli postavené až v roku 1948, po smrti D. S. Jurkoviča. V prípade pamätníka v Hurbanovej Doline došlo k zmene – bol oficiálne venovaný pamiatke partizánskych bojov zo 6. 1. 1945 na Danech Vrchu, kde 70 partizánov bojovalo proti 700 útočiacim Nemcom.
Obyvateľom Hurbanovej doliny – rodinám Kováčiných, Kvasnicovcov, Michaličkovcov, Olgyayovcov – ktorí pamätník vyčistili, patrí zaslúžená vďaka. Vážime si tento príklad občianskej iniciatívy hodný nasledovania. Ďakujeme.

Súčasťou osláv, ktoré sa uskutočnili 28. 8. 2019, bola obrazová prezentácia Odboj v Brezovej vo fotografiách a premietnutie filmového dokumentu Neznámi hrdinovia venovaného príbehu amerických letcov zostrelených nad Slovenskom počas II. svetovej vojny a ich záchrancom aj z nášho regiónu.

Na obrázku letci s partizánmi Oddielu Repta II. partizánskej brigády M. R. Štefánika.

Môžete sa dozvedieť, že literárna postava sváka Ragana mala svoj vzor v brezovskom garbiarovi Martinovi Lackovi. Že príbehy sváka Ragana sú zasadené do skutočného brezovského prostredia, ako to ukazujú dobové fotografie. Výstava je v priestore múzea prístupná nielen počas jarmoku, ale aj v otváracích hodinách múzea do 8. septembra 2019.

Výstavu pripravilo a zapožiačalo o.z. Cometes. Predstavuje sa na nej štyridsať fotografií 5. ročníka fotosúťaže Očami M. R. Štefánika, ktorého témou bola sloboda. Výstavu možete v múzeu navštíviť do 4. augusta 2019. Srdečne Vás pozývame. 

Hostí privítal primátor Brezovej pod Bradlom Jaroslav Ciran. Navštívili Múzeum Dušana Samuela Jurkoviča. Matúš Valihora im priblížil Jurkovičovovu ideu pochovať generála Štefánika i talianskych letcov na vrchole Bradla i dlhú a nejednoduchú cestu vzniku Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle.
Navšteva pokračovala na Mohyle generála Štefánika. Štefánikovu pamiatku si hostia uctili položením vencov a vojenskými poctami čestnej stráže Ozbrojených síl SR. Vypočuli si krátku informáciu o živote a diele M. R. Štefánika a návštevu ukončili komentovanou prehliadkou bradlianskej Mohyly. 

Stretnutie pri príležitosti 139. výročia narodenia M. R. Štefánika sa uskutoční 19. júla 2019 o 17.00 hod. pri reliéfe na Námestí gen. M. R. Štefánika v Brezovej pod Bradlom.
Vernisáž výstavy "Očami M. R. Štefánika" sa uskutoční 19. júla 2019 o 17.30 hod. v Múzeu Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom. Fotografie sú z archívu - výsledkom práce o.z. Cometes. Výstava bude prístupná do 4. augusta 2019.
Vstup voľný.
Tešíme sa na Vašu účasť.

Podujatie, ktoré sa uskutočnilo 5. 7. 2019, pripravili Múzeum D. S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom a Evanjelický a. v. cirkevný zbor Brezová pod Bradlom. Reportáž TV Brezová si môžete pozrieť TU

Prednáška Ondreja Janšta s vizuálnou prezentáciou je venovaná pamiatke slovenských obyvateľov nášho regiónu a spojeneckých letcov počas II. svetovej vojny.
Vstup voľný.
Tešíme sa na Vašu účasť.

Informácie k článku získali redaktori tasr v Múzeu Dušana S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom. Na obrázkoch vidíte pečať brezovského garbiarskeho cechu a román Ela Šándora Sváko Ragan z Brezovej - oboje vystavené v expozícii múzea.
Odkaz na článok tasr  TU

"Evangelíci v kúte belohorském"
(o minulosti evanjelikov v podbradliansko-podjavorinskom kraji)

Program:
- duchovné slovo / senior Myjav. seniorátu Miroslav Hvožďara
- báseň
- audiovizuálna prezentácia / Matúš Valihora

Múzeum Dušana S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom
Nám. gen. M. R. Štefánika 10,  906 13 Brezová pod Bradlom
5. 7. 2019, 15.00 hod., vstup voľný

Tešíme sa na Vašu účasť.

Výstava je venovaná pamiatke slovenských a českých vojakov, ktorí bojovali za slobodu svojej vlasti a proti nacistickému Nemecku ako aj pocte nášmu rodákovi Štefanovi Osuskému.
Za o.z. Osobnosti pod Bradlom sa prítomným prihovoril Ján Repta, 130. výročie narodenia nášho rodáka Štefana Osuského pripomenul Matúš Valihora. Vznik výstavy podrobne predstavil pplk. Miroslav Ondráš z Klubu vojenskej histórie protifašistického odboja Trenčín.
Pre veľký záujem bola výstava reprízovaná v dňoch 16. až 31. 5. 2019. 
Usporiadatelia výstavy i Múzeum D. S. Jurkoviča oceňujú a vážia si spoluprácu s brezovskou základnou školou, v rámci ktorej si prišli výstavu pozrieť i žiačky a žiaci viacerých ročníkov školy.

Návštevníci si mohli prezrieť nielen expozíciu venovanú tvorcovi Štefánikovej bradlianskej Mohyly Dušanovi Jurkovičovi. V spolupráci s Nadáciou M. R. Štefánika sme pre nich pripravili i panelovú výstavu Generál PhDr. Milan Rastislav Štefánik (21. 7. 1880 - 4. 5. 2019).

Program spomienkovej slávnosti i sprievodných kultúrnych podujatí nájdete v prílohe č. 1.

Doprava návštevníkov osobnými automobilmi /autobusmi je možná len na odstavné plochy podľa pokynov organizátorov.

Sú pripravené tri odstavné plochy:

• P1 v Brezovej pod Bradlom,
• P2 v Priepasnom, časť Končiny,
• P3 v Košariskách, na Dlhom vŕšku.

Od odstavných plôch P2 a P3 i z Brezovej pod Bradlom bude Bradlo prístupné chodníkmi pre peších.

Grafické znázornenie dopravy s vyznačenými odstavnými plochami, prístupovými cestami i chodníkmi pre peších (cca 10 -15 minút chôdze) nájdete na mape v prílohe č. 2.

Od železničnej stanice v Brezovej pod Bradlom a odstavnej plochy P1 v jej bezprostrednej blízkosti bude na Bradlo premávať bezplatná autobusová doprava, cestovný poriadok nájdete v prílohe č. 3.

Bezplatná autobusová doprava je kapacitne a časovo obmedzená a nebude možné ju posilniť! Odporúčame preto využiť odstavné plochy pre osobne vozidlá a autobusy, pripadne výstup peši na Bradlo z Brezovej pod Bradlom po turistickom chodníku (cca 45 minút chôdze).

Bližšie informácie k doprave na Bradlo tel.: 0905 386 142, pondelok až piatok 7.00 - 15.00 hod.

Na trase Bratislava – Trnava – Jablonica – Brezová pod Bradlom bude 4. mája vypravený mimoriadny vlak, cestovný poriadok nájdete v prílohe č. 4. 
Predpredaj cestovných lístkov na mimoriadny vlak bude k dispozícii na osobných pokladniach Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. od 2. 5. 2019.

PRÍLOHA 1 PROGRAM

PRÍLOHA 2 MAPA

PRÍLOHA 3 AUTOBUSOVÁ DOPRAVA

PRÍLOHA 4 CEST. PORIADOK MIMORIADNY VLAK

     Projekt Dušan Samuel Jurkovič – náš architekt, bol zrealizovaný z eurofondov v programe cezhraničnej spolupráce INTERREG V-A SR – ČR. Partnermi projektu boli mesto Brezová pod Bradlom a Muzeum luhačovického Zálesí, v ktorom v rámci projektu vznikol Kabinet Dušana Samuela Jurkoviča. Na revitalizáciu prízemia Národného domu Štefánikovho bolo v rozpočte projektu vyčlenených zaokrúhlene 108 000 €, na audiovizuálnu techniku sály 120 000 € a na expozíciu múzea 70 000 €.
     Existujúcu expozíciu pamätnej izby predstavujúcu Jurkoviča a jeho tvorbu v rodnom kraji vrátane výnimočnej Mohyly M. R. Štefánika v r. 2018 zásadne rozšírili nové expozície majúce celkovú rozlohu 71 m². Expozícia RANÝ JURKOVIČ ponúka nielen informačné panely. Na TV obrazovke si návštevníci môžu pozrieť virtuálnu prehliadku nerealizovanej Jurkovičovej vízie centra Luhačovíc, k dispozícii je aj otočný model jednej z Jurkovičových najznámejších stavieb – Janova domu. Dioráma Jurkovičova izba predstavuje Jurkovičom navrhnutý nábytok. Expozícia BREZOVÁ ukazuje minulosť nášho mestečka, kde v r. 1848 Slováci prvýkrát bojovali za národnú slobodu. Cennými exponátmi sú Kralická biblia, pre Brezovú typické garbiarske nástroje, busta z pomníka Majstra Jana Husa. Boj za slobodu dokladajú pamiatky na hurbanovcov, legionárov a partizánov. Návštevníci sa dozvedia o každodennom živote našich predkov, o vzniku kopaníc. Uvidia model domu Samuela Jurkoviča, brezovský kroj...

     Z dôvodu zriadenia nových expozícií a rekonštrukcie Národného domu Štefánikovho boli expozície pamätnej izby / múzea v r. 2018 otvorené len 192 dní. Najvyššia návštevnosť bola v mesiaci august 937 ľudí a v súvislosti s otvorením nových expozícií netradične v mesiacoch október 666 ľudí a november 660 ľudí. Najnižšia návštevnosť bola v januári, kedy bola pamätná izba otvorená 8 dní a navštívilo ju 65 ľudí. Celková návštevnosť pamätnej izby / múzea v roku 2018 bola 5 234 ľudí. V porovnaní s r. 2017 (otvorené 210 dní, návštevnosť 4 205 ľudí), ide o značný nárast návštevnosti.
     Početnú skupinu návštevníkov pamätnej izby / múzea tvorili i v r. 2018 organizované zájazdy, najmä školské, ale i turistické, či rôznych organizácií a spolkov, bolo ich 45. Významnou skupinou boli aj návštevníci najväčšieho Jurkovičovho diela v našom kraji – Mohyly generála M. R. Štefánika na Bradle.
     Oceňujeme si a vysoko si vážime pokračujúcu spoluprácu s brezovskými školami, vďaka ktorej tvoria detskí návštevníci významnú časť z domácich návštevníkov. V roku 2018 navštívili pamätnú izbu deti z MŠ Budovateľská a centra voľného času. Učitelia a žiaci brezovskej základnej školy v rámci výučby regionálnej histórie absolvovali prezentácie o minulosti a osobnostiach regiónu pripravené M. Valihorom 39 krát.
     V roku 2018 mohli návštevníci popri základnej ponuke pamätnej izby / múzea absolvovať množstvo podujatí – prezentácie, spomienky, seminár, či tri príležitostné výstavy (jednu vlastnú, dve prevzaté). Činnosť pamätnej izby / múzea prezentoval M. Valihora vo viacerých regionálnych i celoštátnych médiách (TASR, RTVS, ČT...).

     Prehľad najvýznamnejších podujatí pamätnej izby / múzea v roku 2018
     ● 27. 4. 2018, sa v pamätnej izbe uskutočnila audiovizuálna prezentácia Brezovská jar 1848 pripravená M. Valihorom.
     ● 8. 6. 2018 si prítomní v pamätnej izbe uctili 130. výročie narodenia Samuela Štefana Osuského. Prezentáciu o jeho živote a diele pripravil M. Valihora.
     ● 21. 6. 2018 z iniciatívy o.z. Osobnosti Pod Bradlom bola slávnostnou vernisážou otvorená výstava Vznik česko-slovenských légií. Túto putovnú výstavu pripravil Francúzsky inštitút na Slovensku s podporou organizácie Mission du centenaire de la Première Guerre mondiale. Sme veľmi radi, že sme mohli výstavu obohatiť i o pamiatky po našich brezovských legionároch - Jánovi Valáškovi, Martinovi Mihočkovi a Štefanovi Juríčkovi.
     ● 24. 8. 2018 V pamätnej izbe deťom, medzi ktorými boli i deti z denného tábora centra voľného času, M. Valihora priblížil vyhlásenie Slovenského národného povstania v Brezovej i úspešný partizánsky odboj v Brezovej a okolí. Deti si mohli pozrieť a vziať do rúk i vzácne pamiatky po partizánskom veliteľovi Jánovi Reptovi.
     ● 23. 8. 2018 sme pri príležitosti 150.výročia narodenia Dušana Jurkoviča pripravili v Brezovej seminár s názvom Dušan Samuel Jurkovič – náš architekt. Na seminári odznelo šesť príspevkov prednesených odborníkmi z oboch strán rieky Moravy. Boli to PhDr. Matúš Valihora za pamätnú izbu, Mgr. Ladislava Horňáková z Krajské galerie výtvarného umění ve Zlíně, doc. PhDr. Dana Bořutová, CSc. z Univerzity Komenského, Mgr. Lubomír Zeman z Národního památkového ústavu v Lokti, Mgr. Peter Macho, PhD. z Historického ústavu SAV a PhDr. Blanka Petráková z Muzea luhačovického Zálesí v Luhačoviciach. Prednesené príspevky sú uverejnené v publikácii Pamätná kniha Dušan Samuel Jurkovič. V závere seminára, ktorého sa zúčastnila i architektova vnučka Katarína Salayová Jurkovičová, si prítomní uctili Jurkovičovu pamiatku pri mieste jeho posledného odpočinku – Dejinnom pamätníku na brezovskom cintoríne.
     ● 20. 9. 2018 vystúpil M. Valihora v programe Spomienkového podujatia na Dušana Samuela Jurkoviča v Skalici.
     ● 21. 9. 2018, sa v pamätnej izbe uskutočnila audiovizuálna prezentácia Brezovská jeseň 1848 pripravená M. Valihorom. Pripomenula dobu, kedy práve u nás v Brezovej Slováci prvý po krát bojovali za svoju národnú slobodu.
     ● 22. 9. 2018 v rámci Osláv Dňa Ozbrojených síl SR navštívili pamätnú izbu minister obrany, náčelník GŠ a predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť so sprievodom. Pozreli si výstavu Rok 1848 a Brezová venovanú boju za slobodu – hurbanovským dobrovoľníkom i I. a II. odboju autorsky pripravenú Matúšom Valihorom.
     ● 26. 9. 2018 bol v rámci projektu Deň Ozbrojených síl Slovenskej republiky 2018 v Brezovej pod Bradlom deťom z brezovskej základnej školy premietnutý dokumentárny film Chlapec, ktorý chcel byť prezidentom venovaný hrdinovi II. sv. vojny Michaelovi Strankovi.
     ● 27. 10. 2018, symbolicky, v predvečer výročia vzniku ČSR, sme slávnostne otvorili Múzeum Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom a revitalizované prízemie Národného domu Štefánikovho. Po otvorení a komentovanej prehliadke múzea si návštevníci Filmového večera v sále národného domu vybavenej novou audiovizuálnou technikou pozreli film Svetlé miesto o osobnostiach na moravsko-slovenskom pomedzí, kde sa začiatkom 20. st. odohralo historické zblíženie Čechov a Slovákov. Film uviedli režisér Dušan Trančík a spoluautorka scenára PhDr. Blanka Petráková.
     ● 28. 10. 2018 sa v rámci projektu Dušan S. Jurkovič – náš architekt uskutočnil zájazd z Brezovej do Luhačovíc. V programe boli prehliadka Jurkovičových luhačovických diel zasvätene komentovaná PhDr. B. Petrákovou a Mgr. L. Horňákovou i účasť na otvorení Kabinetu Dušana Samuela Jurkoviča v luhačovickom múzeu. 
     ● 11. 11. 2018 v rámci Spomienkovej slávnosti pri príležitosti 100. výročia ukončenia I. svetovej vojny navštívili múzeum hostia z partnerského mesta Břeclav a žiakovi A. Ištokovi odovzdali ocenenie vo výtvarnej súťaži Společní hrdinové.  
     ● 16. 11. 2018 v predvečer Dňa boja za slobodu a demokraciu bola v múzeu slávnostne otvorená panelová výstava Odvaha byť slobodný, historické míľniky slovensko-amerických vzťahov zrealizovaná Veľvyslanectvom USA a autorsky pripravená riaditeľom HÚ SAV, PhDr. Slavomírom Michálkom, DrSc.
     ● 28. 12. 2018 sa premietnutím rozprávky Čertoviny začalo verejné premietanie filmov v sále národného domu.                                                                          

Program si prišlo pozrieť a vypočuť vyše šesť desiatok návštevníkov. Formou audiovizuálnej prezentácie priblížil históriu brezovského školstva od jeho vzniku na začiatku 17. storočia až po súčasnosť Matúš Valihora. Nasledovali amatérske filmové zábery zo 60. rokov 20. storočia týkajúce sa života školy, ale aj kultúrno-spoločenských a športových aktivít organizovaných školou či pedagógmi. Komentár poskytol emeritný učiteľ brezovskej školy Peter Uhlík. Zábery sa stretli so živými reakciami publika. Mnohí si zaspomínali na svoje školské roky.
Prezentáciu o histórii brezovského školstva nájdete v sekcii Odborné činnosti.

Múzeum je prvou a dosiaľ jedinou expozíciou na Slovensku venovanou nášmu najväčšiemu architektovi prvej polovice 20. storočia.

Múzeum i revitalizácia prízemia Národného domu Štefánikovho sú súčasťou projektu Dušan Samuel Jurkovič – náš architekt, realizovaného z eurofondov v programe cezhraničnej spolupráce INTERREG V-A SR – ČR. Partnermi projektu sú mesto Brezová pod Bradlom a Muzeum luhačovického Zálesí, v ktorom v rámci projektu vznikol Kabinet Dušana Samuela Jurkoviča. Na revitalizáciu prízemia Národného domu Štefánikovho bolo v rozpočte vyčlenených zaokrúhlene 108 000 €, na audiovizuálnu techniku sály 120 000 € a na expozíciu múzea 70 000 €.

Po otvorení múzea si návštevníci Filmového večera v sále Národného domu Štefánikovho vybavenej novou audiovizuálnou technikou pozreli film Svetlé miesto o osobnostiach na moravsko-slovenskom pomedzí, kde sa začiatkom 20. st. odohralo historické zblíženie Čechov a Slovákov. Film uviedli režisér Dušan Trančík a spoluautorka scenára Blanka Petráková.

Dušan Samuel Jurkovič (23. 8. 1868 - 21. 12. 1947) vo svojej tvorbe cieľavedome uplatňoval prvky ľudovej kultúry i moderné trendy európskej architektúry. Bol autorom nielen pôvabných secesných budov, ale aj moderných funkcionalistických stavieb, či pôsobivých pomníkov a pamätníkov. V rokoch 1889 až 1918 pôsobil na Morave, po roku 1918 na Slovensku. Svojím životom i dielom sa natrvalo zapísal do kultúrneho dedičstva oboch národov. Z Brezovej pod Bradlom pochádzali Jurkovičovi predkovia, Jurkovič, ktorý sa narodil v susednej Turej Lúke, v Brezovej vyrastal a Brezová je i miestom jeho posledného odpočinku. Zároveň sa na území Brezovej koncentruje sedem Jurkovičových diel, vrátane toho najvýznamnejšieho – Mohyly M. R. Štefánika na Bradle.

Múzeum Dušana Samuela Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom približuje návštevníkom Jurkovičovu ranú tvorbu prostredníctvom panelov, modelu Janova domu a virtuálnej prehliadky nerealizovanej Jurkovičovej vízie centra Luhačovíc. V dioráme Jurkovičova izba je vystavený pôvodný Jurkovičom navrhnutý nábytok. V časti venovanej Brezovej sa predstavuje minulosť tohto mestečka, kde 22. 9. 1848 Slováci prvýkrát bojovali za svoju národnú slobodu. Návštevníci sa dozvedia i o každodennom živote našich predkov – ako sa živili, ako bývali, ako sa obliekali, čo jedli, čomu verili, ako a o čom rozmýšľali... Môžu si okrem iného pozrieť brezovský kroj, nástroje najvýznamnejšieho brezovského remesla – garbiarstva. Nová časť expozície vhodne doplňuje staršiu, Miestnou akčnou skupinou Kopaničiarsky región zrealizovanú expozíciu, venovanú Jurkovičovej tvorbe v rodnom kraji, vrátane predstavenia jeho vrcholného diela – Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Obe časti spolu tvoria prvú a dosiaľ jedinú expozíciou na Slovensku venovanou nášmu najväčšiemu architektovi prvej polovice 20. storočia.